Grandslamové turnaje prinášajú nielen súboje najlepších tenistov planéty, ale aj nádherné príbehy. Jeden taký píše na Australian Open domáci Alex Bolt.
Lokálny junior so sľubným prechodom medzi profesionálov
Alex Bolt sa narodil 5. januára 1993 v mestečku Murray Bridge vo zväzovom štáte Južná Austrália. Tenisovú raketu vzal prvýkrát do rúk ako 7-ročný. Jeho začiatky sú späté s miestnymi kurtami, dlho sa totiž objavoval len na lokálnych podujatiach. Kým mnohí Austrálčania žiarili na medzinárodnom profesionálnom okruhu, on absolvoval na tejto úrovni len hŕstku turnajov bez výraznejších úspechov.
Napriek tomu sa už v roku 2010 rozhodol, že skúsi cestu profesionálneho tenistu. Motal sa po okruhu ITF a čakal na prelomový výsledok. Náznaky jeho potenciálu vyplávali na povrch v sezóne 2012. V austrálskom Happy Valley a Hongkongu získal tituly z ITF Futures turnajov.
Drobná stagnácia a challengerový úspech
V roku 2013 sa nedočkal žiadneho výraznejšieho úspechu, preto prišiel challengerový titul v An-ningu na prelome apríla a mája 2014 ako blesk z jasného neba. Alex bol pritom stále považovaný za tenistu okruhu ITF. Jeden titul však stačil a razom mal v rukách miestenku do kvalifikácie Wimbledonu. Sen o hlavnej súťaži sa mu rozplynul, keď vo finálovom kole podľahol Rusovi Konstantinovi Kravčukovi.
Po zisku titulu na ITF Futures turnaji v Melbourne (tesne pred titulom z An-ningu):
Jeho kariéra bola aj v ďalšom období tak trochu jazdou na horskej dráhe. V sezóne 2015 sa mu spočiatku darilo, no mal už 22 rokov a hlavná pozornosť bola u „protinožcov“ venovaná Nickovi Kyrgiosovi či Thanasimu Kokkinakisovi. Postupne ho navyše začali trápiť rôzne menšie i väčšie zdravotné problémy, ktoré mu znemožnili naplno sa presadiť.
Je čas skončiť a venovať sa inej práci
Na kurte mal bolesti, tenis ho neživil, a tak spravil v marci 2016 radikálne rozhodnutie. „Nemal som energiu a vôľu hrať a súťažiť na kurte. Tenis som si neužíval. Tak som si párkrát sadol s trénerom a dospeli sme k rozhodnutiu, že by som si mal dať pauzu. Nemyslel som si, že by som mohol vziať v dohľadnej dobe opäť do rúk raketu,“ zaspomínal si s odstupom času.
A tak vzal do rúk niečo iné. Lopatu. Švagor mu totiž vybavil prácu robotníka. Stále sa písal rok 2016 a Boltov život sa otočil behom niekoľkých mesiacov o 180 stupňov. „Bol som rád, že mám prácu, aj keď som s tým spočiatku bojoval. Vstával som o pol šiestej a už o hodinu som kopal jamy, staval múry a miešal betón. Počas dlhých horúcich letných dní nič príjemné. Bolo to únavné, ale nemal som na výber,“ opisuje svoj život „po kariére“.
Ešte to stojí za pokus
Do konca roka tvrdo makal na stavbách, keď si zrazu uvedomil, že bolesti ustúpili a tenis mu chýba. Bolo rozhodnuté. Rok 2017 bude rokom návratu Alexa Bolta. Na Australian Open ho poctili voľnou kartou do kvalifikácie a, čuduj sa svete, prešiel ňou. V 1. kole hlavnej súťaže ho potom zastavil Japonec Jošihito Nišioka.
Alex Bolt vs Jošihito Nišioka (zostrih):
V ďalších mesiacoch bojoval Alex striedavo na challengerovom a ITF okruhu. V rebríčku sa predral do top 200 a z tejto pozície otváral aj v mnohom prelomovú sezónu 2018. Začala sa však trochu smutne. V 1. kole Australian Open neudržal vedenie 2:0 na sety proti Srbovi Viktorovi Troickému a s domácim publikom sa lúčil sklamaný.
Tak, ako ho svojho času zocelila tvrdá práca, zocelila ho aj táto prehra. O necelé dva mesiace pridal v čínskom Ču-chaji druhý challengerový titul a v júni sa vrátil do Wimbledonu, aby dokončil, čo v lete 2014 začal. Vtedy si svoj veľký sen o hlavnej súťaži nechal ujsť, tentoraz už nie. Vo finále kvalifikácie zdolal svojho krajana Thanasiho Kokkinakisa a mohol sa tešiť na 1. kolo hlavnej súťaže proti Britovi Kylovi Edmundovi.
„O tom sa mi ani nesnívalo,“ nezmohol sa na viac slov pred svojou premiérou na posvätnej pažiti. A že sa jeho púť skončila prehrou 0:3 na sety? Žiadna tragédia, pre Alexa išlo aj tak o nezabudnuteľný zážitok.
Alex Bolt vs Kyle Edmund (zostrih):
Austrália mu leží pri nohách
Organizátori Australian Open mu aj tento rok dopriali možnosť štartovať na voľnú kartu v hlavnej súťaži. Dokonca ho uprednostnili aj pred Thanasim Kokkinakisom. A odmeňuje sa im tým najlepším možným spôsobom. Predvčerom zdolal 4:6, 6:3, 6:2, 6:2 niekdajšieho amerického člena top 10 Jacka Socka a v 26 rokoch sa konečne dočkal víťazstva na Grand Slame.
Dnes však dokázal strhnúť divákov absolútne nevídaným spôsobom. Ako lev sa bil na kurte s 29. nasadeným Francúzom Gillesom Simonom, ktorý mu, sebe vlastným spôsobom, vracal všetko, čo mohol a nedal mu nič zadarmo. Domáci srdciar prehrával 1:2 na sety s mankom brejku vo štvrtom. Vyrovnal. V tajbrejku sa vysporiadal so skóre 0:3, štyrmi mečbalmi a v piatom dejstve za frenetického povzbudzovania fanúšikov spečatil obrat.
When you realise it’s the biggest win of your career 🙌@abolt15 | #AusOpen pic.twitter.com/bG4oU8pk87
— #AusOpen (@AustralianOpen) January 17, 2019
Po víťazstve 2:6, 6:4, 4:6, 7:6(8), 6:4 sa môže tešiť na štvrtého nasadeného Nemca Alexandra Zvereva. „Toto je to najlepšie, čo som v živote zažil. Je neuveriteľné, že stáli všetci za mnou. Dostali ma až za moje hranice. Moji rodičia prišli z Murray Bridge. Dokázať sa pred nimi predviesť v takomto svetle je skutočne mimoriadne,“ tešil sa po dnešnom životnom víťazstve.
Austrálsky tenis má prvýkrát od roku 2004 v 3. kole domáceho Grand Slamu až päť zástupcov. A nie sú to supertalenty typu Bernard Tomič alebo Nick Kyrgios, ktoré mrhajú vlastným potenciálom. Je to kvinteto tenistov, ktorí pútajú pozornosť tvrdou prácou, nie kontroverziami. Alex Bolt, Alex de Minaur, Alexej Popyrin, Ashleigh Bartyová a Kimberly Birrellová.
Pridajte komentár