BRATISLAVA – V stredu 18.9.2024 sa v bratislavskom krematóriu o 16:15 uskutoční posledná rozlúčka s Miroslavom Belešom.
Ten bol dlhoročným hráčom, trénerom a funkcionárom, ktorý sa za dve dekády svojho pôsobenia v tenisovom klube TJ Iskra Matador stal jeho ikonou. Do povedomia tenisovej verejnosti sa dostal predovšetkým svojou dlhoročnou prácou s mládežou. Jeho meno bude už navždy spojené s hviezdami slovenského tenisu Karin Cílekovou – Habšudovou a Danielou Hantuchovou, ktorých prvé kroky na tenisových kurtoch viedol práve on. Pre oživenie spomienok na túto neprehliadnuteľnú osobnosť sme oslovili niekoľko pamätníkov zlatej éry petržalského klubu, ktorá je spojená práve s osobou Miroslava Beleša.
Ján Pašiak: “Keď sa v tenisových kruhoch kdekoľvek na Slovensku spomenula “Matadorka“, každý hneď zareagoval: „Aha, Miro Beleš“. Bolo úplne samozrejmé, že náš tenisový oddiel sa spájal s Mirom, pre ktorého sa stal druhým domovom. A môžem povedať, že bez Mira by náš oddiel nebol tým, čím bol.“
„Pri práci s mládežou sa vyznačoval najmä svojím nadšením, zápalom a výrazným hlasom, ktorý mu pomáhal ešte viac motivovať, povzbudzovať a zapáliť jeho zverencov k tým najlepším výkonom na kurte.“
“Ako kapitán a najstarší hráč v našom A družstve bol vždy príkladom pre ostatných a to ako v tréningu, tak aj počas zápasov družstiev. Hoci bol postavou nižším hráčom ako ostatní, ale srdcom, povahou a prístupom bol „Pán Tenista“ rešpektovaný ostatnými a označovaný ako ikona Matadorky. Bol perfektným tímovým hráčom a ako tréner „Áčka“ navždy zostane v mojom srdci. Inak povedané, bez neho by sa nám tak nedarilo napredovať a vybudovať náš tím s výkonnostne skvelými hráčmi.“
“Určíte prednesiem nášmu TO výboru návrh pomenovať jeden z našich turnajov na jeho počesť „Memoriál Mira Beleša“ a v mene oddielu sa mu takto poďakovať in memoriam za jeho prínos do klubového života Matadorky. Som hrdý na to, že sme boli dobrí priatelia a v mojom srdci nimi aj navždy zostaneme.“
Karin Cíleková – Habšudová: “Vnímala som ho ako neuveriteľne starostlivého a výnimočného človeka. Osobne mu vďačím za svoju kariéru. Mala som už desať rokov keď som začínala s tenisom a nikde, ani na Lokomotíve, ani na Slávii, ma už nechceli. Jeden môj kamarát z Lamača ma zavolal, aby som s ním išla na tenis na Matadorku. Práve som si pinkala o stenu, keď ma zbadal Miro, ktorý sa práve vrátil z dovolenky. Spýtal sa ľudí, kto som, keďže som bola novou tvárou medzi deťmi. Už na tej stene zrejme postrehol, že mám nejaké pohybové danosti. Preto si ma zavolal na kurt. Rodičov presvedčil, nech sa venujem tenisu a zobral si ma pod svoje krídla. Vďaka nemu som už v trinástich rokoch výkonnostne preskočila mnoho svojich rovesníčok. O tom, ako mu na mojom raste záležalo, svedčí aj skutočnosť, že v zimnom období chodil so mnou na jediný môj individuálny tréning v nedeľu o šiestej ráno na Inter, keďže v tom čase bol v Bratislave nedostatok krytých kurtov. Pod jeho vedením som výkonnostne rástla do mojich pätnástich rokov.“
“S deťmi to naozaj vedel. Vedel, ako ich dokonale naučiť základom techniky. Koho ich naučil, ten hrá dodnes pekný tenis. Nie je náhoda, že vychoval aj Danielu Hantuchovú, takže dve hráčky svetovej desiatky niesli jeho rukopis.“
“Zrejme každý, kto si na Mira spomenie, si ako prvé vybaví, že ak bol na kurtoch, vždy sa o ňom vedelo. Jednoducho bol všade a všade ho bolo aj počuť. Ak však aj zvýšil hlas, žiadne dieťa nebolo z neho v strese. Mne osobne dal prezývku „Pinkoš“. Prežili sme spolu mnoho úsmevných chvíľ. Ja som mu stále vykala. Keď som dospela, tak ma vyzval, aby som mu už konečne začala tykať. No mne to vôbec nešlo a tak sme dospeli až do situácie, že zakaždým, keď som mu začala vykať, musela som mu kúpiť pivo. Dodnes sme mali veľmi pekný vzťah. Chodila som občas za ním, aj keď už trénoval v iných kluboch. Na narodeniny sme si pravidelne volali. Vždy som sa na naše stretnutia tešila, lebo bol neuveriteľne dobrý človek, z ktorého vyžarovala pozitívna energia. Je mi naozaj veľmi smutno, že bol medzi nami tak krátko.“
Fridrich Zechmeister: “Zbohom Miro. Odišiel si a tých z nás, ktorí sme ťa dlhé roky poznali, si tak prinútil zalistovať v spomienkach. Ďakujem ti za to. Strávili sme spolu na kurtoch petržalskej Matadorky svoju najintenzívnejšiu časť života od trinástich do dvadsiatich troch rokov. Ešte teraz ma to berie. Vďaka tebe vznikla na Matadorke neskutočná športová partia. Trávili sme na kurtoch dlhé hodiny tenisom, žúrkami s babami, alebo na kúpalisku. Bolo to silné a divoké zároveň. Svojho času som sa bál, že sa raz staneš mojim švagrom, keď si začal trénovať moju sestru Inge. S ňou začala tvoja trénerská kariéra. Vďaka tebe milovala tenis, ktorý hrala tak skvele, za čo som ti rovnako vďačný. Rovnako, ako desiatky ďalších, vrátane Karin Habšudovej, alebo Daniely Hantuchovej. Aj preto s určitosťou viem, že ty si na tomto svete nebol zbytočne. A na záver prijmi ešte jedno posledné veľké poďakovanie za to, že som svoju mladosť mohol tráviť na našich kurtoch práve s tebou.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár