Svojho času bol považovaný za jeden z najväčších prísľubov pre slovenský tenis do budúcnosti. Bývalý špičkový junior, ktorého predurčovali za nástupcu Martina Kližana, sa však medzi seniormi presadzoval len sporadicky, jeho kariéra začala stagnovať. Na lepšie časy začalo piešťanskému rodákovi svitať, keď začal spolupracovať s Karolom Kučerom.
Pod vedením našej tenisovej legendy dosiahol Filip Horanský v auguste 2018 svoj doterajší kariérny vrchol víťazstvom na challengeri v nemeckom Meerbuschi. Začiatkom sezóny 2019 figuroval na 218. priečke, v jej závere mal na oficiálnej stránke ATP za svojím menom číslo 174. O kariérnom reštarte, ako aj o cieľoch do nastávajúcej sezóny tenistu, ktorý budúci týždeň oslávi už svoje dvadsiate siedme narodeniny, sme sa v malej trénerskej kancelárii v útrobách NTC pozhovárali s Karolom Kučerom aj s jeho zverencom.
Aké máte s Horanským ciele v nasledujúcej sezóne?
K.K.: „Z dlhodobého pohľadu by ním mal byť posun do prvej stovky, aj keď osobne nemám stanovenú konkrétnu métu. Skôr by som chcel dosiahnuť, aby Filip uveril sám v seba. Jedna vec je, keď si to človek povie a druhá, keď tomu aj uverí. Usilovne pracujeme aby mal väčšiu odvahu, najmä na rýchlejších povrchoch. A to aj na harde, aj na tráve. Z Filipa nikdy nebude antukový špecialista, ktorý vybeháva loptičky spoza základnej čiary a vracia ich do hry ako Nadal alebo iní typickí špecialisti na najpomalší povrch. Disponuje hrou aj na iné povrchy, len to musí dostať do hlavy, aby tomu aj sám uveril.“
Ako hodnotíte Horanského progres pod vaším vedením?
K.K.: „Filip už patrí medzi starších hráčov, ktorí v priebehu kariéry na určitej dosiahnutej úrovni výkonnostne stagnovali. Jeho štýl hry nebol pre súperov veľmi nebezpečný. Toto obdobie trvalo už približne dva-tri roky. Videl som v ňom potenciál, ktorý však doposiaľ nevyužíval. Preto sme sa v tréningovom procese zamerali nato, aby sa posunul bližšie k základnej čiare, aby hral útočnejšie, aby častejšie nabiehal k sieti. Zapracovali sme aj na technike podania. Má už správne nastavenú hlavu, predsa len to naozaj trvá aspoň rok, kým sa hráč dokáže s novým herným prejavom stotožniť. Až teraz začína veriť sám sebe. Len potrebuje vyhrať niekoľko zápasov s novým herným štýlom, aby nadobudol sebavedomie a potom môže napredovať ďalej.“
Ako vnímate svoj prerod z antukára hrajúceho ďaleko za základnou čiarou k ofenzívnemu hráčovi, ktorý sa nebojí ísť počas výmeny hlbšie do dvorca?
F.H.: „Netvrdil by som, že ide o prerod, keďže som ešte v juniorskom veku týmto štýlom hral, pričom som aj preferoval rýchlejšie povrchy. Potom nastalo obdobie, keď moja hra stagnovala, preto som sa aj posúval na dvorci postupne dozadu. Problém bol v tom, že v hale sa takto hrať nedalo a z tohto dôvodu som začal uprednostňovať antukové turnaje. Momentálne som v štádiu, keď sa vraciam k pôvodnému štýlu, čo však chvíľu potrvá. Iné je takto hrať na tréningu a iné je to aj zahrať v zápase. Pracujeme na tom a momentálne sa v tom cítim už podstatne komfortnejšie.“
Najlepšie výsledky ste však v nedávnej minulosti dosahovali práve na antuke.
F.H.: „Tak to bolo v nedávnej minulosti. S trénerom sme však zapracovali na hernom štýle, ktorý by mi mal priniesť úžitok aj na tvrdých povrchoch. Takže, ak by sa ma pýtal niekto na obľúbený povrch, odvetil by som, že sa už cítim byť univerzálom.“
Aký má pre vás význam členstvo v NTC?
F.H.: „Na Slovensku je to najlepším variantom pre výkonnostný rast tenistu. Bratislava má jedno z top centier v Európe, sú tu kvalitní tréneri a množstvo hráčov, s ktorými sa navzájom posúvame výkonnostne vpred. Financovať kvalitných trénerov, ktorí navyše jazdia s hráčmi po turnajoch, by bez existencie NTC asi nebolo možné.“
Vlani ste absolvovali až 32 turnajov. Koľko ich máte v pláne na tento rok?
F.H.: „V minulej sezóne ich bolo priveľa. Dohodli sme sa, že tento rok ich počet obmedzíme, aby som nešiel z turnaja na turnaj. V závere sezóny mi už dochádzali sily. Aj tie mentálne, čo bolo spôsobené predovšetkým neustálym cestovaním. Tentoraz to chceme racionálnejšie rozložiť. Nepoznám síce presné číslo, ale určite ich bude menej ako vlani.“
Cestujete na turnaje aj s príbuznými?
F.H.: „Väčšinou si beriem kamarátov z bývalých hráčov, ktorých využívam ako sparingpartnerov, keď sa potrebujem rozohrať alebo natrénovať niektorú konkrétnu hernú činnosť. Niekedy mám so sebou trénera a inokedy chodím úplne sám, čo tiež vôbec nie je na škodu.“
Kučera vás nesprevádza na všetkých turnajoch?
F.H.: „Absolvujeme spolu všetky grandslamy a ostatné dôležité turnaje. Samozrejme, nemôžem od neho vyžadovať, aby bol so mnou vždy a všade, to by som ani nechcel. Myslím si, že je to celkom vyvážený pomer.“
Ako ste sviatkovali a trávili Silvestra?
F.H.: „Na štedrý deň sme ešte dopoludnia trénovali, rovnako tak aj 26. Silvester veľmi neoslavujem preto, že už prvého letíme do Austrálie. Bolo by to pre mňa príliš povrchné, ak by som mesiac tvrdej prípravy takto zahodil.“
Aký je váš turnajový kalendár na január?
F.H.: „V stredu spolu s trénerom letíme do austrálskej Canberry, kde sa od 6. januára hrá challenger a potom už nasleduje kvalifikácia na Australian Open.“
Minulý rok ste sa s kvalifikáciou na úvodný grandslam sezóny lúčili už po jej úvodnom kole. Aké máte ambície v Melbourne Parku tento rok?
F.H.: „Tie najvyššie. Môj kouč ma učí novému mentálnemu prístupu. Takže idem hrať s každým súperom naplno a s vedomím, že s každým sa aj dá hrať. Samozrejme, že sme sa nebavili o titule, ale o tom, že každý jeden nasledujúci zápas idem vyhrať.“
V priebehu vlaňajšej sezóny ste sa posunuli v rebríčku ATP o 47 miest vyššie. Aké číslo by ste chceli vidieť za svojím menom na konci tej nastávajúcej?
F.H.: „S trénerom sme si stanovili métu, ktorou je prvá stovka.“
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár