Aj dnes sme tu s našou rubrikou o najväčších legendách svetového tenisu. Tentokrát sa prenášame do ťažkého medzivojnového obdobia, keď bol najväčšou hviezdou Brit Fred Perry, ktorého meno je s tenisom späté dodnes.
Začiatky v skromných pomeroch a za stolnotenisovým stolom
Frederick John Perry, ako znie celé meno britskej ikony, sa narodil 18. mája 1909 v Stockporte vo Veľkej Británii. Jeho rodina nepatrila medzi najsolventnejšie. Otec Samuel pracoval v priemysle s bavlnou. Navyše sa angažoval v lokálnej politike, a tak sa často sťahovali. Fred preto s rodičmi v prvých desiatich rokoch života žil okrem Stockportu aj v Boltone, Lancashiri, Wallasey a Cheshiri.
rodný dom Freda Perryho
S tenisom veľmi neskoro, až ako 18-ročný. V tínedžerskom veku sa spočiatku výraznejšie nepresadzoval a jeho dominantným športom bol stolný tenis, v ktorom sa stal v roku 1929 majstrom sveta vo dvojhre. Okrem toho získal v rokoch 1928 a 1929 aj ďalšie stolnotenisové medaily v mužskej štvorhre, miešanej štvorhre a súťaži družstiev. Preslávil sa mimoriadne rýchlou hrou, keď odohrával loptičky tesne po dopade.
Prvé veľké tenisové úspechy
Napriek neskorému tenisovému začiatku sa ukázalo, že rodák zo Stockportu má nevídaný talent. Prvé úspechy sa dostavili veľmi rýchlo. Už v roku 1932 ovládol miešanú štvorhru na domácom Wimbledone i US Open. V sezóne 1933 vyhral na Roland Garros klasickú štvorhru a na US Open mohol oslavovať svoj premiérový veľký singlový titul, keď zdolal v dramatickom päťsetovom finále Jacka Crawforda z Austrálie.
V dnešnej dobe si už nik nedokáže predstaviť, že by sa niekto zaradil medzi špičku päť rokov po tom, čo sa začal venovať tenisu. Aj vtedy to bol pomerne raritný kúsok. Bolo preto jasné, že ďalšie veľké úspechy na seba nenechajú dlho čakať.
Obdobie najväčšej tenisovej slávy
Rok 1934 bol pre Brita ako z rozprávky. Na Australian Open získal cenné double, keď triumfoval vo dvojhre i štvorhre a singlové tituly si odviezol i z Wimbledonu a US Open. V prvých dvoch prípadoch to bolo opäť po finálovom víťazstve nad Crawfordom, ktorý však už nebol schopný vziať mu ani set. V New Yorku získal Fred piaty finálový set proti domácemu Wilmerovi Allisonovi až po výsledku 8:6.
Fragmenty z finále Wimbledonu 1934:
V sezóne 1935 skompletizoval Perry kariérny Grand Slam, keď prvý a zároveň posledný raz zvíťazil na Roland Garros. Stal sa prvým tenistom histórie, ktorý tento cenný míľnik dosiahol a vo veku 26 rokov bol dlho jeho najmladším držiteľom. O historické prvenstvo prišiel až v roku 2010, keď triumfoval na US Open vtedy 24-ročný Španiel Rafael Nadal. Okrem toho si pripísal v roku 1935 cenné tituly aj v mixe a dvojhre na Wimbledone. Tentoraz si v oboch singlových finále poradil s novým rivalom Gottfriedom von Crammom z Nemecka.
Posledný rok medzi amatérmi a wimbledonský zázrak
Rok 1936 bol posledný, ktorý odohral britský velikán na amatérskom okruhu. V tých časoch sa tenisti delili na profesionálov a amatérov a obe „skupiny“ mali svoje vlastné turnaje. Jediný rozdiel bol v tom, že amatéri žili podstatne skromnejšie, čo však chlapíkovi z robotníckej triedy nebolo cudzie.
Stockportský rodák sa ani v poslednej sezóne nenechal zahanbiť. Opäť triumfoval vo dvojhre a mixe na Wimbledone a svoju amatérsku kariéru zavŕšil ďalším vavrínom z US Open. Finále dvojhry na Wimbledone 1936 sa navždy zapísalo do histórie. Perry v ňom zdolal vo Cramma 6:1, 6:1, 6:0 za necelých 45 minút, čo je najkratšie mužské grandslamové finále 20. storočia a druhé najkratšie vôbec. Presný opak prišiel v New Yorku. Domáceho Dona Budga porazil tesne 2:6, 6:2, 8:6, 1:6, 10:8.
Úspechy Freda Perryho v kocke
Velikán medzivojnového obdobia získal počas svojej kariéry osem grandslamových titulov vo dvojhre, tri v miešanej a dva v klasickej štvorhre. V rokoch 1934 – 1938 bol všeobecne uznávaný ako svetová jednotka. Bol aj kľúčovou postavou britského daviscupového tímu, ktorý triumfoval v súbojoch o „šalátovú misu“ v rokoch 1933, 1934, 1935 a 1936. V tejto súťaži prehral Fred iba štyri dvojhry z 38!
Až do roku 2012 bol posledným britským grandslamovým víťazom a do roku 2013 posledným britským víťazom Wimbledonu. Jeho nasledovníkom sa stal v oboch prípadoch Andy Murray.
socha Freda Perryho v All England Clube
Kariéra na profesionálnom okruhu
Ak si chcel človek v časoch Freda Perryho zarobiť tenisom, musel sa stať profesionálnym hráčom. Uvedomoval si to aj najlepší amatérsky tenista tej doby a od roku 1937 sa mohol pýšiť profesionálnym statusom. Na tejto úrovni nebol taký dominantný, no prvé dva roky strávil napriek tomu na pozícii svetovej jednotky. Jeho súboje s Donom Budgom a Ellsworthom Vinesom patrili medzi ozdoby tenisu tej doby.
Prvý zápas medzi Perrym a Budgom na profesionálnom okruhu:
Na hlavných profesionálnych turnajoch, ktoré boli obdobou grandslamových podujatí, získal Perry dva vavríny, konkrétne na US Pro 1938 a 1941. Na domácom Wembley Pro to dotiahol najďalej do štvrťfinále v sezónach 1951 a 1952, keď mal už 42 resp. 43 rokov. Kariéru ukončil ako 47-ročný v roku 1956. Komplikáciou bola preňho druhá svetová vojna. Keďže prijal v roku 1938 americké občianstvo, o tri roky neskôr bol odvedený do vojenského letectva.
Obdobie po ukončení kariéry
Perry nezaháľal ani po skončení kariéry a od tenisu sa nevzdialil. Dlhý čas komentoval wimbledonské zápasy v britskom rádiu a v roku 1952 sa začali vyrábať polokošele jeho vlastnej značky, ktoré sa stali okamžite hitom. Okrem tenistov ich nosili vo Veľkej Británii aj tradiční skinheadi, ktorým imponoval tenistov robotnícky pôvod.
V roku 1975 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Hráč, ktorého označil ďalší velikán Jack Kramer za jedného zo šestice najlepších tenistov histórie, zomrel 2. februára 1995 v austrálskom Melbourne vo veku 85 rokov. Spomienkou na Freda Perryho ostáva dodnes jeho značka, ktorú kedysi reprezentoval aj Andy Murray.
polokošeľa značky Fred Perry
Pridajte komentár