TRNAVA – Návrat Vladimíra Pláteníka do trnavského TC Empire vzbudil oprávnenú pozornosť tenisovej verejnosti.
Štyridsaťšesťročný tenisový svetobežník má vo svojom trénerskom životopise nezmazateľne vryté zásluhy za výkonnostný progres viacerých svetových hráčok, napríklad našej niekdajšej jednotky Dominiky Cibulkovej, ruskej svetovej trojky Nadi Petrovovej, či súčasnej svetovej osmičky Dárii Kasatkinovej.
Na okolnosti súvisiace s jeho návratom, ako aj o jeho predstavách koncepcie ďalšieho rozvoja trnavskej akadémie, sme sa pozhovárali počas semifinálových súbojov prebiehajúceho ženského turnaja v hale trnavského klubu.
Za akých okolností ste obnovili svoje pôsobenie v trnavskom klube?
“Do Trnavy som chodieval v lete trénovať so svojou americkou zverenkyňou, ako aj s dcérou Elou preto, že sú tam vytvorené výborné podmienky pre tréning. Majiteľ mi po jednom z nich povedal, že by chcel po náročných obdobiach poznačenými protipandemickými opatreniami výraznejšie oživiť dianie v klube. Oslovil ma na základe pozitívnych skúseností z našej predchádzajúcej spolupráce. Tak sme sa dohodli, že po ukončení môjho angažmánu v USA sa presuniem do Trnavy.”
V čase spolupráce s vašou americkou zverenkyňou ste pôsobili v New Yorku…
“Aj keď ma práca v New Yorku napĺňala a bola pre mňa zaujímavá, bolo zároveň náročné ju zvládnuť bez rodiny. V začiatkoch môjho posledného pôsobenia v USA sme mali predstavy, že bude rodina za mnou pravidelne cestovať. Ale zišlo z toho. Syn Martin, hrajúci hokej za žiakov v bratislavskom Slovane, prekonal zranenie a v letných mesiacoch potreboval absolvovať plnohodnotnú kondičnú prípravu. To však znemožňovalo ich príchod do New Yorku a vzhľadom na to, že som už nechcel zostať bez rodiny, rozhodol som sa pre návrat domov. Nastal vo mne zlom. Už viac ako tridsať rokov som aj tridsať týždňov v kalendárnom roku na cestách a bez rodiny. Tak som si povedal, že už stačilo.”
Ako prvé, čo po vašom návrate zarezonovalo v tenisovom hnutí bola správa, že sa vám podarilo prehovoriť trojicu skúsených trénerov na ich spoluprácu s trnavským klubom.
“Počas pandémie som sa v Bratislave snažil nájsť vhodný priestor, areál pre môj plánovaný projekt. S Martinom Hromcom sme už o tom dlhodobo uvažovali. Stále ma totiž oslovovalo veľa hráčok zo zahraničia. Ich manažéri mi neustále vyvolávali so žiadosťami o spoluprácu. Nemal som im však čo ponúknuť. Empire bol počas pandémie uzatvorený. Hľadal som v Bratislave, avšak tunajšie areály sú veľmi slabo vybavené. Nemohol som ich volať niekam, kde nie je ani posilňovňa, ani ubytovanie s možnosťou stravovania. Klienti by prišli a vzápätí aj sklamaní odišli a tým by som sám sebe len uškodil.”
Čo chýba našim klubom?
“Hráči zo zahraničia sú zvyknutí na plnohodnotné zázemie, kde môžu kvalitne trénovať, zregenerovať aj prespať a jediný areál, ktorý tieto kritériá spĺňa, je práve trnavský Empire. Keď mi jeho majiteľ predstavil plány na klubový reštart, neváhal som ani minútu a oslovil som Martina Hromca, aby mi s trénovaním v Trnave pomohol. Martin bol svojho času šiestym juniorom na svete. Dnes má 46 rokov, je v najlepšom trénerskom veku s bohatými skúsenosťami zo svetového tenisu. Magdalénu Rybárikovú dostal v rebríčku WTA zo stého miesta na štyridsiate, Martina Kližana vytiahol dokonca na 24. priečku.”
Ktorých ďalších trénerov ste oslovili?
“Príde aj Lenka Juríková, bývalá hráčka TOP 200, ktorá má tiež obrovské skúsenosti. Je odhodlaná spolupracovať so špičkovými trénermi. A s ňou aj Michal Milko, tiež bývalý tenista, mnohonásobný majster SR. Sú to ľudia, ktorí sa celý život venujú tenisu. Samozrejme, že budeme aj naďalej pokračovať v postupnom dopĺňaní trénerského kolektívu. Hlásia sa mi kolegovia zo Slovenska aj zo zahraničia. Chceme spolupracovať so špičkovými odborníkmi s povahou vhodnou na to, aby pracovali tímovo, bez pretláčania vlastného ega. Akadémia je založená predovšetkým na vzájomnej spolupráci.”
Koľko hráčov bude v akadémii pôsobiť pod jedným trénerom?
“Tieto tenisové školy vznikajú preto, že mnoho rodičov nemá šancu finančne utiahnuť výkonnostné napredovanie svojich detí. Práve z tohto dôvodu musíme na jedného trénera „natiahnuť“ štyroch až šiestich hráčov. Musí ísť pritom o flexibilnú formu spolupráce. Ak jeden tréner odíde s dvoma hráčmi na turnaj a dvaja mu zostanú doma, tak sa presunú k ďalšiemu trénerovi, ktorý ich bude viesť rovnakým spôsobom. Tento koncept a metodiku s tým súvisiacu mám už dlhšie premyslenú.”
Jednotná metodika trénovania je zrejme v takomto prípade nevyhnutnou podmienkou…
“Samozrejme. V Trnave vykonávam dve funkcie. Mám na starosti manažment, teda chod celej akadémie, kde riešim komunikáciu s rodičmi, aj s manažérmi jednotlivých hráčov. Zároveň som zodpovedný za metodiku. Hráčom zavádzame takzvané hráčske karty, podobne ako je tomu u lekárov. Každý tenista bude mať svoju vlastnú, s evidenciou mojich poznámok k jednotlivým úderom, aj k možným nedostatkom a chybám. Mojou náplňou práce je dohliadať na ich hru v priebehu tréningového procesu s tým, že po určitej dobe budeme kontrolovať herný progres. Hru každého hráča zaznamenáme na video.”
Plánujete robiť hráčom kondičné testy?
“Máme v pláne ich robiť na konci roka a na jar ich zopakujeme, aby sme videli, aký progres zaznamenali aj v tejto oblasti. Každý z nich v niečom vyčnieva, či už v rýchlosti, vytrvalosti, alebo v sile. My ich budeme viesť ku komplexnosti. Otestujeme ich trinástimi klasickými testami všestrannosti zo všetkých týchto oblastí, doplnených o testy z koordinácie a pohybu po kurte. Popri tom všetkom budeme sledovať aj ich správanie preto, že v akadémii nebudeme tolerovať žiadne osobné maniere ani hráčov, ani ich rodičov.”
V podstate sa vraciate k metodike, ktorá fungovala za čias československej federácie a ktorá doposiaľ bez problémov funguje v Čechách aj naďalej?
“V priebehu mojej kariéry osobného trénera som v podstate nič nemenil. Ani s top hráčkami, ktoré v tom čase boli ešte len juniorkami, či už s Dominikou Cibulkovou alebo Dariou Kasatkinovou, ktorá mala v čase našej spolupráce iba 17 rokov. Nič som nemusel meniť, stále som pracoval s týmto konceptom. Aj keď som ho s pribúdajúcimi skúsenosťami posúval samozrejme ďalej, jeho základy zostali rovnaké. A práve to prinášalo svoje ovocie.”
Čo je podľa vás chybné v súčasnej slovenskej metodike?
“Pokiaľ nie je urobený poriadok v koncepte, a je úplne jedno o akú tenisovú organizáciu ide, je to celé o náhode. Dnešný systém práce s mládežou na Slovensku je skutočne len o náhode, či nám na východe vyrastie ďalší Alex Molčan. Celú trénerskú kariéru som absolvoval so systematickým tréningovým procesom a s metodikou, ku ktorej som pridal svoje nadobudnuté skúsenosti. To know–how mi však dali ešte v československom koncepte, ktorý vychoval aj množstvo ďalších úspešných hráčov. Veď sme koniec koncov boli svojho času najúspešnejšia tenisová krajina na svete.”
Ako vidíte najbližšiu perspektívu trnavského klubu?
“Pozitívnou správou je, že máme pretlak nových záujemcov. Od môjho návratu sa nám hlási päť až šesť nových hráčov týždenne. Zvýšený záujem už nie sme schopní z personálnych dôvodov uspokojiť, preto musíme viacerých nových záujemcov zaradiť dočasne na „čakačku“. Keď sa nám podarí nabrať viac nových, kvalitných trénerov, potom budeme môcť uspokojiť aj dopyt nových hráčov o pôsobenie v akadémii.”
Znamená to, že ste v súčasnosti kapacitne vyťažení na sto percent?
“Na sto percent našich aktuálnych možností z hľadiska trénerských kapacít. Máme takmer úplne vybúkovaný aj náš hotel hráčmi, ktorí prišli zo zahraničia, ale aj z východu Slovenska.”
Dá sa povedať, že s vašim príchodom nastal v Trnave nový „boom“?
“Zrejme áno. Na druhej strane sa ani nič iné nedalo očakávať. Špičkových areálov je málo, rovnako ako aj kvalitných tréningových možností. Potom, ako sme zverejnili, že ideme do toho naplno, boli mnohí zvedaví. Viacerých hráčov v súčasnosti berieme iba na skúšku. Neberieme záujemcov kvôli biznisu, ale chceme dostať do akadémie takých, ktorí dosahujú požadovanú výkonnostnú úroveň a ktorí chcú na sebe naozaj aj pracovať.”
Zrejme ste sa po svojom návrate nevyhli otázkam ohľadom toho, kedy opäť dotiahnete do Trnavy niektorú z budúcich hviezd?
“To je to najmenej. Písala mi napríklad aj Emma Raducanuová, že by chcela so mnou spolupracovať. Mohol by som jej odpísať, nech príde trénovať do Trnavy. Nie je problém priniesť svetovú hráčku do klubu, ktorý na to má vytvorené adekvátne podmienky. Problém by nastal, ak by vyžadovala full service, čo by pre mňa znamenalo opätovné cestovanie po turnajoch a to sa vzájomne vylučuje s mojou aktuálnou pozíciou v klube. Nemohol by som sa venovať ani metodike, ktorú v súčasnosti zavádzam, ani riadeniu klubu. Tým by sme sa vystavili riziku, že sa nám pre jednu hráčku môže celý koncept veľmi ľahko rozpadnúť.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár