Home Najdôležitejšie Silný príbeh: Víctor Estrella Burgos – Obdivuhodná cesta bojovníka je na konci

Silný príbeh: Víctor Estrella Burgos – Obdivuhodná cesta bojovníka je na konci

by Michal Pokrivka

Málo hráčov má za sebou podobnú kariéru ako Víctor Estrella Burgos. Drobný Dominikánec bol vždy výnimočný. V noci dal bodku za poslednou tenisovou kapitolou.

Ťažké prebíjanie sa medzi elitnú stovku

Víctor Estrella Burgos sa narodil 2. augusta 1980 v dominikánskom Santiagu de los Caballeros. Krajina je v športovom svete známa výbornými atlétmi, no najmä bejzbalistami. Tenis tu mal dlho status okrajového športu. Malý Víctor vlastne nebol taký malý, keď ho začal hrať. Mal deväť rokov a údery sa snažil naučiť pozorovaním hráčov v miestnom klube, kde zbieral loptičky. Premiérový profesionálny turnaj odohral až po svojich 20. narodeninách! Ako tenista samouk neoplýval veľkou kvalitou. Ani peňazí nemal nazvyš. Uvedomil si preto, že cestovať po turnajoch je zbytočné a jeho sporadické štarty sa obmedzovali na domáce podujatia.

V roku 2006 sa Viti, ako ho prezývajú, začal viac venovať turnajovému cestovaniu. Dlho to bolo napriek tomu trápenie. Postupne sa síce vypracoval na challengerového hráča, ale na úspešnú kariéru to nevyzeralo. Tridsiatiny sa navyše blížili. A práve tie boli prelomovým momentom. Drobný Dominikánec sa čoraz väčšmi presadzoval a v novembri 2011 senzačne ovládol challenger v kolumbijskom Medellíne. Málokto si vtedy uvedomoval, že dôvod Estrellovho úspechu je prostý. Hralo sa v nadmorskej výške 1495 metrov.

V ďalších mesiacoch balansoval na hrane druhej a tretej svetovej stovky. Na jeseň 2012 prišla tvrdá rana. Zranenie, ktoré ho nadlho vyradilo z hry. Ako neskôr priznal, počas pauzy uvažoval o konci kariéry, ale rodina a blízki priatelia mu dodali silu bojovať ďalej. Po návrate v apríli 2013 sa začali diať pozoruhodné veci. Dominikánsky bojovník triumfoval v Quite a Bogote. V oboch juhoamerických metropolách sa hrali vtedy challengre.

Veľký sen si splnil v marci 2014. Po víťazstve na challengeri v Salinase sa dostal ako prvý Dominikánec do najlepšej stovky svetového rebríčka. V máji si odkrútil na Roland Garros grandslamovú premiéru. Z prehry v 1. kole si ťažkú hlavu nerobil. Všetko si vynahradil na US Open, kde dokráčal vo veku 34 rokov do 3. kola. V New Yorku mal obrovskú podporu. Drukovala mu početná hispánska komunita.

Víctor Estrella Burgos na ATP turnaji v Bogote (2014):

Magické Quito

Vo februári 2015 sa prvýkrát objavil v kalendári ATP turnajov Ecuador Open v Quite. Estrella Burgos sa naň podľa očakávania prihlásil. Obrovským šokom však bolo, keď v nedeľu zdvihol nad hlavu trofej pre víťaza. Stal sa druhým najstarším tenistom s premiérovým titulom z ATP podujatia. Vo finále zdolal Španiela Feliciana Lópeza, vo štvrťfinále si na ňom vylámal zuby aj Martin Kližan.

Zostrih finále z edície 2015:

Ten sa vtedy nechal počuť, že sa už na tento turnaj nikdy nevráti. Ťažké podmienky vo výške 2850 metrov nad morom nie sú pre každého. Loptičky lietajú v riedkom vzduchu rýchlejšie ako hocikde inde, majú vyšší odskok. Tradične sa tu darí tenistom s výborným podaním a vyšším agresívnejším antukárom. Spomenúť možno Thomaza Bellucciho, Alberta Ramosa-Viňolasa. A potom bol Víctor. Vysoký len 172 centimetrov, so slabším servisom a bekhendom, z ktorého hral takmer výlučne slajz. Napriek tomu bol neporaziteľný a na víťazstvo z roku 2015 nadviazal aj v nasledujúcich dvoch ročníkoch.

Zavŕšenie hetriku:

Neobhájený titul na štvrtý pokus a postupný úpadok

Február 2018 a Vitiho pokus o štvrtý titul za sebou. Nevyšlo to. V 2. kole sa o to postaral Rakúšan Gerald Melzer. Tým sa začal úpadok dominikánskeho „kráľa Quita“. Prišiel o značnú porciu bodov, na turnajoch, kde si ešte uplatňoval dobrý renking končil v úvodných kolách a do decembra 2018 padol až do štvrtej stovky.

V aktuálnej sezóne ešte prišli pokusy o návrat, no márne. Estrella Burgos patrí „do hôr“ a inde sa zväčša nechytá ani proti členom top 200. Tak to bolo aj v najlepších rokoch, keď mu skoro polovicu bodového konta tvorilo Quito.

Záverečná kapitola

Nevyhnutné prišlo. V lete sa Dominikánec definitívne rozhodol. Je čas skončiť. „Zažil som mnohé vzostupy a pády, no cítim sa požehnaný Bohom a vďačný za podporu celého dominikánskeho ľudu, ktorý ma povzbudzoval, aby som pokračoval toľko rokov. Jednou z najcennejších vecí bolo reprezentovanie mojej krajiny. Odnášam si krásne spomienky na víťazstvá a skúsenosti z olympijských, panamerických, stredoamerických hier i Davis Cupu. Oficiálne sa rozlúčim v októbri v Santo Domingu,“ informoval pred pár týždňami.

A to Santo Domingo prišlo. Víctor si naposledy vychutnal zápasovú atmosféru. Uňho doma bola úchvatná. Víťazstvo v 1. kole nad Salvádorčanom Marcelom Arévalom si isto bude pamätať. Následne nemal šancu proti Brazílčanovi Thiagovi Monteirovi, no o to veľmi nešlo. Rovnako ako o nočný deblový koniec v úvodnom kole.

Estrella Burgos je hrdina, ktorý doma spopularizoval tenis, hoci tomu dlhé roky nič nenasvedčovalo. No on je nielen národný hrdina, ale aj príklad pre všetkých, ktorí majú pocit, že ak sa nepresadili do tridsiatky, už to nepríde.

Krátke zhrnutie kariéry na záver. Dominikánsky tenista to dotiahol v rebríčku až na 43. miesto, samozrejme, najmä vďaka Quitu. Svetlé momenty však zažil aj inde. Tretie kolo US Open 2014, už spomínané, určite nie je na zahodenie.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

10 − 4 =