Posledný víkend priniesol mnoho zaujímavého. Tituly získali Anna Karolína Schmiedlová, Američan Steve Johnson i Španiel Pablo Andújar, ktorí majú za sebou veľké príbehy. Posvieťme si práve na ten španielsky.
Talentovaný antukár Andújar
Pablo Andújar sa narodil 23. januára 1986 v kastílskej Cuence. Vo veku šiestich rokov vzal po prvý raz do rúk raketu. Od útleho veku sa profiloval ako antukový špecialista. Kariéra na juniorskom okruhu bola v jeho prípade veľmi zaujímavá. V júni 2004 to totiž dotiahol v kombinovanom rebríčku až na 5. miesto, hoci bolo jeho singlovým grandslamovým maximom štvrťfinále Roland Garros 2004. Zastavil ho v ňom bývalý slovenský tenista Kamil Čapkovič. S krajanom Marcelom Granollersom dobyli v Paríži debla.
Španielsky tenista mal vždy všetko vekovo trochu posunuté. Na Roland Garros 2004 totiž len debutoval na grandslamovej úrovni medzi juniormi a to už mal dávno 18 rokov. Narodiť sa o mesiac skôr, už by sa ho táto sezóna netýkala. Medzi mužmi sa nesmelo „oťukával“ od roku 2002. Až v 2005. ale výraznejšie prerazil. Na domácich turnajoch v Elche a Vilafrance získal svoje prvé ITF Futures tituly.
Nekonečné dobýjanie stovky
Od niekdajšej päťky juniorského renkingu sa očakával prienik do top 100 v podstate každý rok. U Pabla to ale malo svoju postupnosť. Aj vzhľadom na jednostrannosť – antukové zameranie, mal obmedzené možnosti pôsobenia na hlavnom okruhu. Sezóny 2005 – 2009 zakončil postupne ako 373., 210., 144., 103. a 161. hráč sveta.
Je pravda, že v rokoch 2008 a 2009 strávil 24 týždňov v elitnej stovke, no nikdy sa v nej nedokázal usadiť neohrozene a neustále okupoval jej chvost. V oboch týchto sezónach uhral 2. kolo Roland Garros a v 2008. vyhral challengre v španielskych mestách Vigo a Donostia-San Sebastián.
Stabilizačný rok a začiatok marockého kraľovania
Sezóna 2010 bola nepochybne prelomová. Andújar uhral do tretice 2. kolo Roland Garros, ale predovšetkým zažil leto a jeseň snov. Vyhral challenger v talianskom Orbetelle, ktorý podporil finálovou účasťou vo švajčiarskej Ženeve. Keď k tomu pridal koncom septembra finále ATP turnaja v Bukurešti, bolo rozhodnuté. Pablo našiel stabilné miesto v top 100 rebríčka. Otváral jeho ôsmu desiatku.
V tenise existuje niekoľko bizarných spojení. Veľa hráčov má svoje zasľúbené destinácie, kde sa im darí lepšie než inde. Francúz Michael Llodra mal takto svoju milovanú parížsku halu Bercy, Dominikánec Víctor Estrella-Burgos má Quito. A Pablo Andújar odštartoval v sezóne 2011 svoje marocké zázraky na pokračovanie.
Pri svojej finálovej premiére v Casablance deklasoval Taliana Potita Staraceho 6:1, 6:2. V Stuttgarte a Bukurešti svoje ďalšie dva finálové štarty nezvládol, a tak musela prísť opäť marocká vzpruha. Casablanca 2012 a finálové víťazstvo 6:1, 7:6(5) nad krajanom Albertom Ramosom-Viňolasom.
Zostrih finále v Casablance (2011):
Od príslušnosti k širšej špičke k zvláštnej životnej sezóne
V rokoch 2013 a 2014 patril Andújar medzi top 50 hráčov sveta, kam sa prvýkrát zaradil v prelomovej sezóne 2011. Marocké kraľovanie sa síce skončilo, ale pôstne obdobie bez titulu ukončil v Gstaade 2014. Tentokrát z toho bolo vo finále víťazstvo 6:3, 7:5 nad Juanom Mónacom z Argentíny. Aj tretí titul prišiel po dvojsetovom víťazstve.
Životná sezóna 2015. Rodák z Cuency zbúral všetky dovtedajšie zabehnuté pravidlá. Pred Roland Garros mal na konte 23 grandslamových štartov a nikdy pri nich neprešiel ďalej ako do 2. kola. Jeho mizernú bilanciu 3 výhry, 11 prehier, spasila až 500-ka v Barcelone. Na takom veľkom podujatí nikdy nezažiaril, no z čista jasna prišlo finále. V ňom síce porážka od Japonca Keia Nišikoriho, ale sebavedomie bolo späť.
Zostrih barcelonského finále 2015:
V samotnom Paríži na ňom dokázal stavať. Po víťazstvách nad obľúbeným Ramosom-Viňolasom (bilancia 11:2) a Nemcom Philippom Kohslchreiberom prišlo premiérovo 3. kolo Grand Slamu. Porážka od domáceho Jo-Wilfrieda Tsongu nemohla pokaziť dobrý dojem. Poriadny šok sa dostavil na Wimbledone. Na nenávidenej tráve zdolal Andújar krajana Guillerma Garcíu-Lópeza i Čecha Lukáša Rosola. V 3. kole poriadne „podkúril“ aj jeho krajanovi Tomášovi Berdychovi. Boli to dve z troch kariérnych víťazstiev na tráve! A rebríčkové maximum v podobe 32. pozície.
Zranenia, ktoré nemali konca
Chrbát, pravý lakeť, pravé bedro, pravé rameno. To všetko sa na Pabla začalo valiť od US Open 2015. Práve, keď bol na svojom rebríčkovom i výkonnostnom maxime a z antukára sa pomaly začínal transformovať na univerzála. Niežeby bojoval na harde o tituly, ale už tu nebol za „fackovacieho panáka“.
V sezóne 2016 však vinou problémov viac nehral ako hral. Zakončil ju s bilanciou 6 výhier, 13 prehier. Len raz pri tom uspel v hlavnej súťaži ATP akcie. V januári v katarskej Dauhe. V marci mu lakeť dokonca operovali. V novembri znova. V marci 2017 do tretice. Vlani sme videli španielskeho bojovníka iba na dvoch ITF Futures turnajoch. Zdravie neposlúchalo, roky pribúdali a mnohí už neverili, že sa vráti. Predsa len, návrat po tridsiatke je vždy ťažký, o to viac, keď ste úzko vyprofilovaný antukár, ktorého najväčšia devíza je pohyb.
Maroko podalo záchrannú ruku
Tretia operácia konečne pomohla a v januári 2018 bol Andújar pripravený pobiť sa o svoje miesto na tour. Na prvých piatich podujatiach mal hrozivú bilanciu 1:5 a čoraz viac ľudí nad ním lámalo palicu. Akoby pohybom čarovného prútika sa všetko otočilo o 180 stupňov pred dvoma týždňami. Na challengeri v Alicante to bol starý dobrý Pablo Andújar, ktorý dokráčal k senzačnému titulu.
Zostrih finále v Alicante:
To, čo sa spustilo takto pred týždňom, je však jeden z najkrajších tenisových príbehov posledných rokov. Casablancu nahradil Marrákeš, ale marocké kúzlo sa vrátilo. Španielsky tenista získal svoj štvrtý titul na okruhu ATP! Stratil pritom jediný set a vo finále deklasoval 6:2, 6:2 Brita Kyla Edmunda. Zavŕšil tým svoj cyklus vzostupu, pádu a nevídaného znovuzrodenia. V nedeľu bol v rebríčku na 355. pozícii, čím sa stal najnižšie postaveným šampiónom od januára 1998! V austrálskom Adelaide vtedy uspel 550. domáci Lleyton Hewitt.
Pablo Andújar
💪 July 2015: ATP#32
🤕 March 2016: 1st elbow surgery
🤕 November 2016: 2nd surgery
🤕 April 2017: 3rd surgery
😞 October 2017: No ATP Rankings
👏 February 2018: 1st ATP win in 2 years
🏆 April18: Challenger Alicante
🏆 April18: ATP 250 MarrakechNEVER GIVE UP pic.twitter.com/NXmaBZygtd
— Troll Tennis (@TrollTennis) 15. dubna 2018
Takéto príbehy sú vždy najmä o inšpirácii. Pre iných športovcov aj bežných ľudí. Sú dôkazom toho, že pevná vôľa a tvrdá práca dokážu prekonať aj tie zdanlivo neprekonateľné prekážky.
Pridajte komentár