Home Najdôležitejšie Silný príbeh: Nicolas Mahut – Na Roland Garros nechcel hrať, teraz zostreľuje favoritov

Silný príbeh: Nicolas Mahut – Na Roland Garros nechcel hrať, teraz zostreľuje favoritov

by Michal Pokrivka

Meno Nicolas Mahut netreba tenisovým fanúšikom predstavovať. Francúzsky veterán je nezmazateľne zapísaný v histórii Wimbledonu, má kariérny Grand Slam, no neuveriteľný príbeh píše tento týždeň aj na Roland Garros.

Detstvo a skvelá juniorská kariéra

Nicolas Pierre Armand Mahut sa narodil 21. januára 1982 v meste Angers. S tenisom začal ako päťročný v malej obci Beaucouzé. Mal 11, keď sa presunul do Paríža, kde sa začal pripravovať na vstup do sveta „veľkého tenisu“. Na prelome milénií jeho meno zažiarilo medzi juniormi. V roku 1998 sa stal národným šampiónom do 16 i 18 rokov.

Na medzinárodnej scéne zahviezdil dlháň s výborným podaním a dokonalým pokrytím siete v sezóne 1999. Vo dvojhre vyhral prestížny juniorský Orange Bowl na Floride, tesne predtým získal po boku krajana Juliena Benneteaua deblový titul na US Open. Na Australian Open 2000 dobyl štvorhru so Španielom Tommym Robredom, na Wimbledone si zas podmanil singlovú súťaž. Vo dvojhre sa stal svetovou trojkou, vo štvorhre jednotkou. Očakávania boli obrovské.

Medzi mužmi sa začal profilovať ako deblista

Výraznejší prelom prišiel až v roku 2003. Vtedy 21-ročný tenista prenikol do top 100 rebríčka ATP vo dvojhre, vo štvorhre získal v Métachl po boku Benneteaua premiérový titul. V ďalších sezónach žal úspechy predovšetkým na challengeroch. Tie boli preňho aj vstupnou bránou do grandslamových hlavných súťaží. Mohol sa zrejme profilovať ako deblista, ale dvojhru si vždy užíval. Na druhej strane, v roku 2007 si na nej v londýnskom Queen’s Clube a Newporte zahral neúspešne o titul.

Nicolas Mahut vs Andy Roddick (finále v Queen’s Clube):

https://www.youtube.com/watch?v=ZGRaYwRQ3rk

Do roku 2010 bolo jeho singlovým maximom na úrovni podujatí „veľkej štvorky“ 3. kolo Wimbledonu 2006. Medzi deblistami mal na konte päť štvrťfinálových účastí, z ktorých dve vyšperkoval dokonca prienikom do semifinále.

Nicolas Mahut vs Roger Federer (zostrih 3. kola Wimbledonu 2006):

https://www.youtube.com/watch?v=9FfokWfyRys

Wimbledon 2010

Nikdy by sa z neho asi nestala taká legenda a taký miláčik publika, nebyť Wimbledonu 2010. Mahut už v kvalifikácii okúsil, čo je to maratónsky set, keď zdolal v 2. kole Brita Alexa Bogdanoviča 3:6, 6:3, 24:22. Všetko v jeho živote však zmenil jediný zápas. Pamätné 1. kolo hlavnej súťaže proti Američanovi Johnovi Isnerovi. „Nico“ prehral 4:6, 6:3, 7:6(7), 6:7(3), 68:70.

Zápas nebude nikdy prekonaný. Trval 11 hodín a 5 minút, bol rozdelený do troch dní. „Veľký John“ zahral rekordných 113 es, francúzsky „oldschooler“ hrajúci štýlom servis-volej 103. Je takmer vylúčené, aby sa, aj pre zavedenie tajbrejku v piatom sete, niekto ďalší v budúcnosti dostal na trojcifernú hodnotu.

„Hrali sme najväčší zápas histórie na najúžasnejšom mieste. Wimbledon je najväčší turnaj a my sme predviedli najväčší zápas. Toto je zápas, na ktorý nikdy nezabudnem. Dúfam, že ľudia, ktorí ho sledovali, to vnímajú rovnako. V tejto chvíli to skutočne bolí,“ uviedol po stretnutí Mahut.

Kurt č. 18 v All England Clube zdobí dodnes pamätná tabuľa pripomínajúca tento maratónsky duel, o ktorom sa budú rozprávať historky vari aj o 100 rokov a jeho odkaz bude večne živý.

pamätná tabuľa

Singlové tituly a deblové úspechy osladené ziskom kariérneho Grand Slamu

Po nezabudnuteľnom Wimbledone sa francúzsky tenista chytil vo dvojhre výraznejšie. Na milovanej tráve získal štyri tituly z okruhu ATP – Hertogenbosch (2013, 2015, 2016) a Newport (2013). Na Wimbledone 2016 zaknihoval aj svoje doteraz jediné grandslamové 4. kolo. V rebríčku to dotiahol v máji 2014 na 37. miesto.

s trofejou z Newportu

Oveľa úspešnejšie svoj potenciál naplnil po tridsiatke vo štvorhre. Do dnešného dňa má na konte 25 titulov a v júni 2016 sa stal svetovou jednotkou. Najcennejší je však kariérny Grand Slam, ktorý získal po boku jedného spoluhráča – krajana Pierra-Huguesa Herberta. Na jeseň 2016 vyhrali US Open, o necelý rok nasledoval triumf na Wimbledone, vlani ovládli domáci Roland Garros a tento rok zavŕšili úspech víťazstvom na Australian Open.

Tajbrejk vo finále Australian Open:

V roku 2017 mal francúzsky bojovník aj výrazný podiel na triumfe „krajiny galského kohúta“ v Davisovom pohári.

Koniec kariéry za rohom a parížska senzácia

To, čo sa deje tento týždeň v Paríži, sa vymyká logike. Mahut, 252. singlista sveta, sa dostal do hlavnej súťaže, samozrejme, len vďaka voľnej karte. V úvodnom kole zdolal v elektrizujúcej atmosfére lanského semifinalistu Marca Cecchinata z Talianska po výsledku 2:6, 6:7(6), 6:4, 6:2, 6:4. Len druhýkrát v kariére otočil z 0:2 na sety. Po zápase vzal do náručia sedemročného syna Nathanaëla a frenetický potlesk si užíval na kurte s ním.

Nicolas Mahut vs Marco Cecchinato (zostrih):

Cítil, že to bolo možno jeho posledné víťazstvo pred domácim publikom. Ďalší zápas mohol byť jeho posledný. „Neviem, čo ti mám povedať. Ak poviem áno, znamená to, že končím. Ak poviem nie, nebudem celkom úprimný,“ odpovedal redaktorovi z francúzskeho denníka 20 minutes na otázku, či hrá na Roland Garros naposledy.

Aby toho nebolo málo, 37-ročný veterán sa chcel štartu pred domácim publikom vzdať. „Stále som cítil bolesť chrbta a na tréningoch to nebolo dobré. V piatok pred kvalifikáciou, 17. mája, som chcel voľnú kartu vrátiť,“ priznal pred 2. kolom. Organizátori ho presvedčili, aby počkal do nedele. Na Francúzovo rozhodovanie mala napokon zásadný vplyv manželka Virginie. Po rozhovoroch s ňou, zrejme aj s myšlienkou, že je to naposledy, sa rozhodol na Roland Garros dvojhru hrať.

Včera predviedol v 2. kole absolútne neuveriteľný výkon. Na sieti bol ako stena, znova ho hnali vpred zaplnené tribúny neúnavne skandujúce „Nico, Nico“. Tentoraz sa dráma nekonala. Ich miláčik deklasoval Nemca Philippa Kohlschreibera 6:3, 6:3, 6:3 a je po tretí raz v kariére v 3. kole domáceho Grand Slamu. Opakovala sa aj oslavná scéna so synčekom v náručí, ktorá chytá fanúšikov za srdce.

Mahutova rozprávka má už teraz šťastný koniec. Bez ohľadu na to, ako dopadne v 3. kole proti víťazovi argentínskeho derby medzi Diegom Schwartzmanom a Leonardom Mayerom. Pridanou hodnotou je aj skutočnosť, že si v Paríži zaistil dostatočný rebríčkový posun a bude môcť vyskúšať wimbledonskú kvalifikáciu. Možno naposledy.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

one × 3 =