Australian Open začal písať históriu ako Grand Slam Ázie a Austrálie a Oceánie v roku 1905. Už štvrtý ročník však priniesol víťazstvo hráča „z ďaleka“. Bol ním Američan Fred Alexander.
Tenisové začiatky
Frederick Beasley Alexander, ako znelo jeho celé meno, sa narodil 14. augusta 1880 v Sea Brighte v štáte New Jersey. Prvé zmienky o jeho tenisovej kariére pochádzajú z prelomu storočí. Na amatérskych turnajoch sa začal objavovať v roku 1899. Navštevujúc Princetonskú univerzitu sa stal v roku 1900 medziuniverzitným deblovým šampiónom. O rok neskôr si pripísal rovnaký úspech aj vo dvojhre.
Vždy bol však lepším deblistom, čo sa dlho prejavovalo najmä na medzinárodnej úrovni. Na US Open 1900 (vtedy U.S. National Championships, pozn. red.) si zahral finále po boku krajana Raymonda Littla. Identické výsledky zaknihoval na domácom Grand Slame v edíciách 1905 a 1906, keď bol jeho partnerom iný Američan Harold Hackett.
Prvý grandslamový titul a životná sezóna 1908
Čo nevyšlo na U.S. National Championships ani do tretice, vyšlo na štvrtý pokus. S Hackettom, v tom čase už stabilným partnerom a absolventom inej prestížnej americkej univerzity – Yalovej, sa dočkal Alexander deblového titulu v roku 1907. V čisto americkom finále deklasovali 6:2, 6:1, 6:1 Nata Thorntona a Bryana M. Granta.
Na domácom Grand Slame sa im podarilo o 12 mesiacov neskôr obhájiť deblový titul. V Newporte, kde sa vtedy hralo, bol aj vo svojom prvom singlovom grandslamovom finále. S krajanom Bealsom Wrightom prehral 3:6, 3:6, 3:6.
Fred Alexander na dobovej snímke
Športovú nesmrteľnosť si zaistil Alexander v decembri na Australasian Championships (predchodca Australian Open, pozn. red.) 1908. Jeho dlhá cesta z východného pobrežia Spojených štátov amerických napokon nevyšla nazmar a stal sa prvým neoceánskym víťazom tohto podujatia. V epickom finále zdolal podceňovaný Američan chudej postavy 3:6, 3:6, 6:0, 6:2, 6:3 favorizovaného Austrálčana Alfreda Dunlopa. Pred ním dobyli austrálsky Grand Slam len domáci Rodney Heath (1905) a Horace Rice (1907) a Novozélanďan Anthony Wilding (1907).
Fantastická austrálska jazda sa tým neskončila. Po boku svojho finálového súpera z dvojhry ovládol aj súťaž deblistov. Novozélanďanom G.G. Sharpovi so spomínaným Wildingom povolili v boji o titul len šesť hier.
Domáca deblová dominancia
Od roku 1909 zbieral seabrightský rodák úspechy už len vo štvorhre. Viazali sa výlučne na domáce podujatie U.S. National Championships. V edícii 1909 zavŕšil so svojím nerozlučným parťákom Hackettom víťazný hetrik a aby toho nebolo málo, o ďalších 12 mesiacov pridali štvrtý titul za sebou! Až útok na piaty víťazný vavrín v sérii sa skončil neúspechom, čím sa zároveň skončila úspešná spolupráca tohto amerického tandemu.
Alexander pokračoval v kariére aj v ďalších rokoch. Po menšom ústupe z pozícií sa ešte predsa len vrátil na deblové výslnie. V 37 rokoch získal po boku 19-ročného krajana Harolda Throckmortona titul z U.S. National Championships 1917. O rok neskôr mu posledný finálový pokus po boku starého známeho Bealsa Wrighta nevyšiel. Z tenisového sveta sa stiahol po U.S. National Championships 1920, na ktorom nenastúpil na zápas 3. kola proti Američanovi Clarencovi Griffinovi.
Úspechy v kocke a obdobie po ukončení kariéry
Fred Alexander má na konte sedem grandslamových titulov, z toho šesť deblových. S Haroldom Hackettom majú dodnes svoje miesto v histórii. Ich šnúra siedmich spoločných finálových účastí medzi deblistami na US Open (1905 – 1911) je stále platným rekordom. S rôznymi partnermi má Fred na konte dokonca desať domácich grandslamových finále, čo je takisto rekordný zápis, ktorý odolal do dnešných dní. V americkom národnom rebríčku bol najvyššie tretí, v neoficiálnom svetovom siedmy.
V roku 1915 napísal Alexander publikáciu How to Play Lawn Tennis, ktorá vyšla v rámci série Spalding’s athletic library. V roku 1961 sa dočkal zaslúženej pocty v podobe uvedenia do Medzinárodnej tenisovej siene slávy. Dožil sa krásnych 88 rokov. Zomrel 3. marca 1969 v Beverly Hills.
Pridajte komentár