Dnes sa v rubrike zameranej na legendy svetového tenisu presúvame za „veľkú mláku“. Práve zo Spojených štátov amerických totiž pochádza Michael Chang, ktorý najväčšmi prerazil, na Američanov netradične, na antuke.
Impozantné tenisové začiatky
Michael Te-Pei Chang sa narodil 22. februára 1972 v americkom Hobokene, v štáte New Jersey. Obaja jeho rodičia Betty a Joe pochádzajú z Taiwanu. Tým, že sa narodil mimo vlasti svojich rodičov, bol prepis jeho mena vždy „západný“. Inak by sme ho poznali ako Čang Tche-pcheja. To len zaujímavosť na úvod pre tých, ktorých fascinujú prepisy mien taiwanských alebo čínskych tenistov.
Michal vletel na okruh ako kométa. Už v 15 sa dostal so statusom amatéra na 163. miesto v rebríčku ATP. Následne opustil San Dieguito High School, aby sa mohol naplno koncentrovať na svoju tenisovú kariéru. V 16 sa radoval v San Franciscu zo svojho prvého titulu z hlavného okruhu. V sezóne 1989 sa s ním napriek tomu príliš nepočítalo. Australian Open vynechal a na Roland Garros nepatril ani do širšieho okruhu favoritov.
Neuveriteľné parížske ťaženie
To, čo sa odohralo v Paríži v roku 1989, bolo tenisovou senzáciou. Sedemnásťročný útly chlapec šokoval všetkých súperov. Nemal to pri tom vôbec jednoduché. V 2. kole síce povolil svojmu krajanovi Petovi Samprasovi iba tri gemy, no v osemfinálovom 4. kole proti Čechovi Ivanovi Lendlovi otáčal z 0:2 na sety. Zvíťazil 4:6, 4:6, 6:3, 6:3, 6:3.
Následne si na ňom vylámali zuby Ronald Agénor z Haiti, Andrej Česnokov z Ruska a vo finále i legendárny Stefan Edberg. Švéd pritom viedol 2:1 na sety. Nevysoký Američan taiwanského pôvodu uchvátil svet svojím skvelým pohybom a bojovným duchom. Výhru 6:1, 3:6, 4:6, 6:4, 6:2 si oddrel a zaslúžene si vychutnal trofej pre šampióna Roland Garros.
Zostrih finále Roland Garros 1989:
Vtedy sa Michael dostal do svetla reflektorov a uchvátil. Je považovaný za jedného z najlepších hráčov pri defenzívnej hre od základnej čiary. Do tenisu priniesol aj jeden nový prvok – obojručný bekhend s výskokom.
Príslušnosť ku svetovej špičke
Po titule z Roland Garros všetci čakali, že zbierka Changových grandslamových titulov sa bude každým rokom rozrastať. Nestalo sa. Americký tenista síce vydržal vo svetovej špičke až do sezóny 1998, no jeho snaha o ďalší grandslamový vavrín bola márna.
V roku 1995 prehral vo svojom druhom finále na podujatiach „veľkej štvorky“. Vo finále Roland Garros v troch setoch s Rakúšanom Thomasom Musterom – 5:7, 4:6, 2:6. Veľa šancí nemal ani pri ďalších dvoch finálových účastiach. V sezóne 1996 nestačil na Australian Open na Borisa Beckera, na US Open bol nad jeho sily Pete Sampras. Týmto dvom velikánom vzal dovedna jediný set.
Zostrih finále Australian Open 1996:
Koniec kariéry
V sezónach 1998 až 2003 sa dostal iba dvakrát cez 2. kolo grandslamového turnaja. V sezóne 2002 dokonca vypadol z top 100 a po US Open 2003 zavesil raketu na klinec. V poslednom roku svojej kariéry vyhral iba tri singlové stretnutia. Mal pritom len 31 rokov.
Michael Chang vs Fernando González (1. kolo US Open 2003, zostrih posledného Changovho zápasu):
Ako rýchlo sa kariéra populárneho Američana začala, tak rýchlo sa aj skončila. Mnohí hráči v jeho veku sú v dnešnej dobe na vrchole výkonnosti. Vtedy však bola doba iná, nástup „mladých pušiek“ bol razantnejší. Michael však nemusel nič ľutovať, keďže svoje miesto v dejinách „bieleho športu“ mal dávno zaistené.
Úspechy Michaela Changa v kocke
Počas 17 rokov na okruhu získal americký bojovník 34 singlových titulov. Sedemkrát sa pritom tešil na podujatiach zo série Masters. Na odmenách zarobil vyše 19 miliónov dolárov.
V septembri 1996 sa dočkal svojho rebríčkového maxima v podobe 2. pozície. V roku 2008 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy.
Mimotenisový život
V roku 2008 si Chang vzal za manželku bývalú tenistku Amber Liuovú, ktorú aj trénoval. Dvojica má dcéry Lani a Maile. Jediný mužský grandslamový šampión s ázijskými koreňmi vydal po ukončení kariéry autobiografiu, venuje sa aj charitatívnej činnosti.
Spomínaná kniha obsahuje veľa silných myšlienok či kréd: „Čím viac som tvrdo pracoval, tým som mal viac šťastia.“ „Hráči ti nepreukážu rešpekt, kým ich neporazíš.“ „Môj stopercentný výkon je postačujúci a dosť dobrý.“
Jeho veľkou záľubou sú rybárčenie a akvaristika. Vo svojich akváriách chová africké cichlidy. V roku 2014 sa vrátil k tenisu ako tréner Japonca Keia Nišikoriho, s ktorým tvorí nerozlučné duo dodnes. Nevyhýba sa ani exhibíciám a veteránskym turnajom.
Pridajte komentár