US Open už nástojčivo klope na dvere, ktoré sa v pondelok podvečer nášho času otvoria. S týmto turnajom sú späté mnohé legendy. Medzi tie najväčšie patrí nepochybne Američan Andre Agassi, ktorému sa dnes venujeme v rubrike o legendách.
Tenisové začiatky v športovej rodine exotického pôvodu
Andre Kirk Agassi, ako znie jeho celé meno, sa narodil 29. apríla 1970 v Las Vegas – meste hriechu rozprestierajúcom sa v štáte Nevada. Jeho otec Emmanuel bol profesionálny boxer arménsko-asýrskeho pôvodu. Na olympiádach v rokoch 1948 a 1952 reprezentoval Irán. Meno Agassi vymyslel jeden z jeho predkov, ktorý k nemu dospel zmenou z Aghassian.
Späť k Andremu. V 13 rokoch išiel do akadémie Nicka Bollettieriho na Floride a samotný mentor ho označil za najväčší talent aký kedy videl. Medzi profesionálov vstúpil v roku 1986 ako 16-ročný a už v prvej sezóne prenikol medzi elitnú stovku. Na US Open absolvoval grandslamový debut. V nasledujúcom kalendárnom roku prišiel prvý titul. V sezóne 1988 ďalších šesť, plus semifinále Roland Garros a US Open, a 18-ročný talent ukončil rok na 3. mieste rebríčka ATP!
Roky veľkej slávy
V roku 1990 hral Američan neúspešné finále na Roland Garros i US Open. V prvom prípade prehral s Ekvádorčanom Andrésom Gómezom, v druhom s krajanom a neskorším veľkým rivalom Petom Samprasom. Roku 1990 triumfoval aspoň na Turnaji majstrov. V Paríži si zopakoval neúspešný boj o titul aj o 12 mesiacov neskôr, keď ho v piatich setoch zdolal ďalší Američan Jim Courier.
v mladosti mal imidž rockovej hviezdy
V sezóne 1992 sa nevadský rodák konečne dočkal zaslúženého veľkého titulu. Prekvapivo na posvätnej wimbledonskej tráve, hoci sa jeho herný štýl diametrálne líšil od štýlu dovtedajších londýnskych šampiónov. Nemal delový servis, netlačil sa po podaní na sieť a staval najmä na geniálnych riternoch. Vo finálovej bitke porazil 3:2 na sety Chorváta Gorana Ivaniševiča. V troch predchádzajúcich ročníkoch dokonca turnaj pre striktné biele oblečenie bojkotoval.
Záver finále Wimbledonu 1992:
https://www.youtube.com/watch?v=xo3Jv-WT3jQ
V ďalších rokoch jeho výkonnosť fluktuovala. Nebol stabilným členom elitnej svetovej desiatky, ale na US Open 1994 pridal ďalší Grand Slam, keď zdolal vo finále Michaela Sticha z Nemecka. O pár mesiacov si poradil vo finále Australian Open so Samprasom a v apríli sa stal po prvý raz svetovou jednotkou. „Pistol Pete“ mu to zas vrátil v newyorskom záverečnom súboji. Na olympiáde v Atlante 1996 získal Agassi singlové olympijské zlato a jeho najlepšie roky ešte len mali prísť.
Andre Agassi vs Sergi Bruguera (finále olympiády):
Pád na dno
V roku 1997 trápilo Agassiho zranené zápästie, čo ho poznačilo viac, ako si vtedy dokázal ktokoľvek predstaviť. Ako priznal o 12 rokov neskôr vo svojej autobiografii, začal v tom čase užívať „crystal meth“ – v Spojených štátoch amerických obľúbenú látku podobnú pervitínu. Len vďaka klamstvu sa vyhol trestu od ATP.
Aby toho nebolo málo, niekdajšiemu veľkému šampiónovi sa v tom čase rúcalo i manželstvo s herečkou Brooke Shieldsovou a jeho záujem o tenis sa úplne vytratil. Agassi dokonca vypadol z prvej svetovej stovky a mnohí ho už odpisovali.
Zmŕtvychvstanie
Americký bojovník sa nevzdal. Vrátil sa spôsobom hodným sfilmovania. V roku 1998 sa znova dostal do elitnej svetovej desiatky a v sezóne 1999 zavŕšil kariérny Grand Slam a zároveň Golden Slam (všetky štyri grandslamové tituly plus olympijské zlato, pozn. red.) ziskom trofeje na Roland Garros. V epickom päťsetovom finále zdolal Andreja Medvedeva z Ukrajiny 1:6, 2:6, 6:4, 6:3, 6:4.
Agassi o finále Roland Garros:
V rovnakom roku sa populárny Andre vrátil na post svetovej jednotky. Na trofej z Paríža nadviazal ďalším víťazstvom na US Open, kde zvíťazil vo finále 3:2 na sety nad krajanom Toddom Martinom. Tieň pochybností sa však vznáša nad jeho parížskym úspechom, keďže, ako sám priznal, nebyť klamstva z roku 1997, v čase víťazstva na Roland Garros by si odpykával dvojročný zákaz činnosti.
Nezničiteľný veterán kraľujúci Austrálii
V 21. storočí sa americký tridsiatnik naďalej pohyboval vo svetovej špičke a na Australian Open žal aj skvelé úspechy. Melbourne sa stal jeho zasľúbeným mestom a triumfoval tu v rokoch 2000, 2001 i 2003, keď už mal na tenis pokročilejší vek 32 rokov. Jednotlivé finálové úspechy prichádzali na jeho pomery netradične hladko.
V prvom prípade síce začal stratou setu proti Rusovi Jevgenijovi Kafeľnikovovi, ale potom prišli víťazné dejstvá 6:3, 6:2, 6:4. A v ďalších dvoch finále séria pokračovala, keďže Francúza Arnauda Clémenta aj Nemca Rainera Schüttlera zmietol z kurtu, pričom v žiadnom sete nestratil viac než štyri gemy.
s trofejou z Australian Open
Posledné roky a dojímavá rozlúčka
Agassi si držal úctyhodnú výkonnosť aj v ďalších sezónach, keď pravidelne postupoval do záverečných bojov na grandslamových turnajoch a bol stabilným členom elitnej svetovej desiatky, hoci na scéne už boli takí hráči ako Roger Federer či Rafael Nadal. V roku 2005 sa mohol fantasticky zapísať do histórie, keď sa ako 35-ročný veterán dostal do finále US Open. O titul ho pripravil Federer.
Sezónu 2006 poznačili problémy s členkom i chrbtom, a tak sa rozhodol, že US Open bude jeho rozlúčkovým turnajom. V 1. kole si Američan poradil s Rumunom Andreiom Pavelom, aby následne odohral jeden z najpamätnejších zápasov 21. storočia proti mladému Cyperčanovi Marcosovi Baghdatisovi – vtedy nasadenej osmičke turnaja. Tridsaťšesťročný veterán v nádhernej bitke dvoch miláčikov tribún zdolal svojho o 15 rokov mladšieho súpera 6:4, 6:4, 3:6, 5:7, 7:5. Paradoxne, na konci chytali horšie kŕče cyperského bojovníka.
Záver bitky s Marcosom Baghdatisom:
Lasvegaský rodák bol vždy kráľom päťsetových zápasov a je symbolické, že aj jeho posledné víťazstvo sa zrodilo v takomto maratóne. V 3. kole už unavený a bolesťami sužovaný podľahol v štyroch setoch vtedy málo známemu Nemcovi Benjaminovi Beckerovi, no publikum ho po zápase odmenilo štvorminútovým potleskom v stoji.
Dojemný koniec:
Agassiho úspechy v kocke
Andre Agassi zvíťazil počas svojej impozantnej kariéry na šesťdesiatich turnajoch ATP vo dvojhre, vrátane ôsmich grandslamových. V Cincinnati 1993 získal po boku Čecha Petra Kordu svoj jediný deblový vavrín. Spolu s Rafaelom Nadalom sú jedinými mužmi, ktorí získali kariérny Golden Slam. Aby toho nebolo málo, v edíciách 1990, 1992, 1995 bol Američan aj členom víťazného daviscupového tímu.
víťazi Davis Cupu 1995
Andre navyše triumfoval na Turnaji majstrov 1990, čo sa španielskemu tenistovi zatiaľ nepodarilo. To z neho robí v istom ohľade najlepšieho tenistu všetkých čias, hoci sa v nekonečných fanúšikovských debatách na jeho meno často zabúda. Na odmenách zarobil 31,1 milióna amerických dolárov.
Obdobie po skončení kariéry
Od roku 2001 tvorí americký sympaťák pár s bývalou nemeckou tenistkou Steffi Grafovou, ktorú si v novembri toho istého roku zobral za svoju manželku. To už bola Steffi v pokročilom štádiu tehotenstva a o pár dní prišiel na svet ich prvý spoločný potomok – syn Jaden Gil. Takmer presne o dva roky neskôr sa šťastnej dvojici narodila dcéra Liz Elle a dnes už štvorčlenná rodinka žije v metropolitnej oblasti v okolí Las Vegas.
s manželkou Steffi Grafovou
V roku 2009 vydal spomínanú autobiografiu s názvom Open. V roku 2011 bol uvedený do Medzinárodnej tenisovej siene slávy a aj po skončení kariéry sa venuje rôznym charitatívnym zápasom, či turnajom veteránskej série. Vidieť ho môžeme aj v mnohých televíznych reklamách, či programoch, do ktorých si ho s obľubou vyberajú ako uznávanú osobnosť. Vlani v máji sa stal trénerom Srba Novaka Djokoviča, no výsledky zaostali za očakávaniami a tento rok v marci sa ich cesty rozišli.
Pridajte komentár