Roland Garros je medzi grandslamovými turnajmi výnimočný v tom, že jediný začínal písať svoju históriu ako uzavreté podujatie pre domácich hráčov. Posledný takýto ročník ovládla Julie Vlastová.
Detstvo vo vplyvnej gréckej rodine
Pénélope Julie Vlastová, známa pod prezývkou „Diddie“, sa narodila 8. apríla 1903 vo francúzskom Marseille. Z otcovej strany má grécke korene. Michel P. Vlasto pochádza z vplyvnej gréckej obchodníckej rodiny. Ako zástupca spoločnosti Ralli Brothers pôsobil najskôr v anglickom Liverpoole, neskôr americkom Houstone, odkiaľ sa presunul práve do Marseille, kde sa usadil a stal sa riaditeľom miestnej pobočky.
„Diddie“ sa vynorila z otcovho tieňa po prvý raz v roku 1923, keď na seba upútala pozornosť ziskom titulu na medzinárodnom turnaji vo francúzskom Cannes. Podľa dostupných historických zdrojov zdolala vo finále po vyše trojhodinovej bitke jednu z najlepších tenistiek tej doby Mollu Malloryovú z Nórska.
Cesta za grandslamovou slávou a herný prejav
Už po triumfe v Cannes sa v úzkych kruhoch tenisových nadšencov a odborníkov skloňovalo meno Julie Vlastovej pomerne často. Všetci hovorili o jej ladnom hernom štýle a kvalitnom forhende, zároveň však nikomu neuniklo, že má obrovské problémy s bekhendom. Bola to slabina, na ktorej odstránení v ďalších rokoch trpezlivo pracovala pod vedením Henriho Darsonvala.
V roku 1924 sa podarilo Vlastovej získať svoj najväčší singlový titul. Premožiteľku nenašla na Internationaux de France de tennis (dnes Roland Garros, pozn. red.) a ukončila štvorročnú hegemóniu velikánky Suzanne Lenglenovej. Vo finále však nemusela čeliť svojej ikonickej krajanke, ale inej Francúzke Jeanne Vaussardovej, ktorej nedala žiadnu šancu a zdolala ju hladko 6:2, 6:3. Bol to posledný ročník tohto Grand Slamu, ktorý bol otvorený len pre domáce tenistky, a tak nie je mnohými vnímaný na rovnakej úrovni ako ročníky nasledujúce.
Rok 1924 patril v Paríži aj najväčšiemu športovému sviatku sveta – letným olympijským hrám. Domáca hviezda získala striebornú medailu. Vo finále nestačila po setoch 2:6, 2:6 na Američanku Helen Willsovú-Moodyovú. Bol to posledný olympijský turnaj na dlhých 64 rokov, na ktorom bol tenis oficiálnym športom!
Parížska deblová dominancia a „rebríčkové“ úspechy
Od edície 1925 sa Roland Garros otvoril svetu a zúčastňovali sa na ňom najlepší tenisti a tenistky z celého sveta. Signifikantné výsledky marseillskej rodáčky už prichádzali len vo štvorhre. Hneď prvý „otvorený“ ročník jej priniesol po boku krajanky, rivalky a kamarátky Lenglenovej titul. Vo finále zdolali Britky Kitty McKaneovú s Evelyn Colyerovou. O 12 mesiacov neskôr sa história opakovala. Francúzsko-britská konfrontácia vyznela znova pre domáci tandem.
Francúzska nadvláda bola vtedy v Paríži pomerne výrazná, čo demonštruje aj jediné finále zmiešanej štvorhry, na ktorom „Diddie“ participovala. Bolo čisto v réžii Francúzov! V sezóne 1925 v ňom s Henrim Cochetom neuspeli, keď získali v boji o titul len štyri gemy. Samozrejme, na opačnej strane kurtu nemohla chýbať Lenglenová, ktorá spojila sily so Jacquesom Brugnonom.
Rebríčky v ich súčasnej podobe boli v 20. rokoch hudbou ďalekej budúcnosti. Novinári z renomovaných periodík ich však každoročne na základe výsledkov nie úplne objektívne zostavovali. Takto sa stala Vlastová v roku 1923 svetovou osmičkou a v top 10 bola i o tri roky neskôr. Aspoň tak to videl uznávaný Wallis Myers – korešpondent denníkov Daily Mail a Daily Telegraph.
Odchod zo scény, svadba a správa otcovej pozostalosti
Dopátrať sa k tomu, kedy sa kariére francúzskej tenistky skončila, je prakticky nemožné. Po sezóne 1926 však už žiadny významný úspech nedosiahla. V marci 1927 sa vydala v honosnom sídle Tour la Reine neďaleko Atén za talianskeho športovca Jeana Serpieriho.
Jej otec Michel sa v roku 1932 presunul do Atén, kde založil Spoločnosť priateľov Aténskeho národného múzea. Až do svojej smrti v roku 1936 bol jej prezidentom. Zbierku 760 umeleckých predmetov zdedila po jeho smrti práve „Diddie“. Počas druhej svetovej vojny ju ukrývala v pivnici rodinného domu v Aténach. Vilu však zabrali Nemci a osud otcovej pozostalosti bol neistý.
Našťastie, po zásahu Červeného kríža sa dostali cenné historické artefakty do správnych rúk. Keď Julie Vlastová 2. marca 1985 skonala vo veku 81 rokov vo švajčiarskom Lausanne, zbierka putovala na popud jej manžela do archívov Aténskeho národného archeologického múzea. Tak si to takmer polstoročie predtým prial otec bývalej tenistky. Zo 760 artefaktov sa zachovalo do dnešného dňa 452. Od praveku až po 4. storočie pred naším letopočtom.
Pridajte komentár