Minulý týždeň v Halle dokázal Benoit Paire na šiesty (resp. trinásty) pokus zobrať Rogerovi Federerovi set. A nielen to, proti dvadsaťnásobnému grandslamovému šampiónovi mal dokonca dva mečbaly, z toho jeden na servise. Paradoxne sa mu to podarilo na tráve. Teda na povrchu, ktorým podľa vlastných slov opovrhuje.
Nemá rád trávu a predovšetkým Wimbledon. Aj napriek tomu sa vlani dostal na kvalitne obsadenom turnaji v Stuttgarte do semifinále a v All England Clube sa prebojoval medzi najlepších šestnásť, čím vyrovnal svoje grandslamové maximum. V tejto sezóne sa mu už podarilo odohrať dva vyrovnané sety s Tomášom Berdychom, poraziť na tráve vždy nepríjemného Johnsona a mať na lopate osemnásobného wimbledonského víťaza. Má Francúz na to, aby sa pred tridsiatkou stal na najrýchlejšom povrchu nebezpečným súperom?
Prvý servis
Hoci Paire meria takmer dva metre, nepatrí medzi najväčších delostrelcov na okruhu. Stále je však schopný podávať rýchlosťou cez 200 km/h. Čo však robí jeho servis takým nepríjemným je variabilita a presnosť umiestňovania. Francúz nie je ten typ hráča, ktorý za zápas nastrieľa cez 30 es ako to niekoľkokrát predviedol Kyrgios v londýnskom Queen’s Clube. Perfektne umiestneným prvým podaním si však dokáže otvárať dvorec na ľahké zakončenie prvým či druhým úderom.
V súčasnosti na tráve nad razanciou víťazí práve variabilita a presnosť. Koniec koncov, ani jeden zo štvorice Federer, Nadal, Djokovič a Murray, teda víťazi posledných pätnástich ročníkov Wimbledonu, sa nepreslávil delovým podaním. Aby Paire na tráve uspel, bude však musieť mať percento zapojenia prvého servisu omnoho vyššie než je jeho tohtoročný priemer 51 %.
Hra na sieti
Na sieti je Benoit známy predovšetkým svojimi parádičkami a zázračnými zásahmi, ktorými divákov baví turnaj čo turnaj. Kvalita jeho hry na sieti je však pomerne často prehliadaná. Pravdou je, že ak ide na sieť z vlastnej vôle, je veľká pravdepodobnosť, že výmenu zakončí víťazne. Hráči sa ani zďaleka nevydávajú dopredu tak často, ako v minulosti, no pevná ruka na voleji je aj dnes jednou zo základných podmienok pre úspech na trávnatom podklade.
Variabilita úderov
Servis-volej, jeden z najlepších obojručných bekhendov na okruhu, ale aj fantastický cit pre loptu, ktorý si diváci vychutnávajú pri parádnych dropšotoch alebo spomínanej hre na sieti. To všetko sú zbrane, ktoré na tráve môžu fungovať. Navyše Pairova herná variabilita dokáže súperov dostať z rytmu, o čom sa presvedčil minulý týždeň aj Roger Federer, majster tejto taktiky.
Forhend
Forhend, ktorý má technicky ďaleko od dokonalosti, je najslabšou stránkou Francúzovej hry. O tom vedia všetci tenisoví fanúšikovia. Tento úder je hlavným dôvodom, prečo Paire nie je na tráve úspešnejší, ale takisto aj dôvodom, prečo nemá na konte viac než jeden titul a nikdy nebol hráčom najlepšej svetovej desiatky. Na antuke či pomalších hardoch to ešte ako-tak zvláda vďaka vyšším odskokom lopty, prípadne obiehaním na omnoho silnejší bekhend.
Na tráve je však táto slabina ešte viditeľnejšia. Jeho technika mu nedovoľuje útočiť po slajzovaných úderoch súpera s extrémne nízkym a rýchlym odskokom. P preto sa z forhendu stáva udržiavací úder. Navyše z neho Paire kopí množstvo nevynútených chýb. Práve forhend ho často zrádza v dôležitých momentoch zápasov.
Druhý servis
Hoci je prvé podanie veľkou zbraňou, problém nastáva vtedy, keď ho Paire do hry nezapája dostatočne často. Jeho druhý servis je totiž nemastný-neslaný. Nevyznačuje sa žiadnou veľkou rýchlosťou či kickom a veľmi jednoducho sa z neho súperom útočí hneď prvým úderom. Ak chce na tráve víťaziť, musí zvýšiť úspešnosť prvého servisu, pretože po tom druhom uhral v tejto sezóne menej než polovicu výmen.
Psychika
V neposlednom rade Pairovu hru, nielen na tráve, brzdí jeho psychická odolnosť a časté výpadky koncentrácie. Tie sa na tráve odpúšťajú menej než na akomkoľvek inom povrchu. Ideálnym príkladom je práve zápas z Halle s Federerom. Do stavu 3:4 v prvom sete bol francúzsky tenista na dvorci lepším hráčom. Stačil však dvojminútový výpadok pri vlastnom podaní a razom si išiel Paire sadnúť na lavičku s mankom 0:1 na sety. Pre úspech na najrýchlejšom povrchu si takéto výpadky nemôže dovoliť a musí si zachovať chladnú hlavu, inak nebude mať šancu uspieť.
Benoit Paire má hneď niekoľko predpokladov na to, aby bol na trávnatom podklade nebezpečným súperom. Na druhej strane sú však v jeho hre nedostatky, ktoré jeho potenciál na tomto povrchu brzdia. Minulý týždeň zanechal v Halle silný dojem. Hoci sa mu Federera zdolať nepodarilo, do Londýna môže pricestovať s vysokým sebavedomím, ktoré je pre jeho hru mimoriadne dôležité.
Ak bude pokračovať v kvalitných výkonoch z dvoch turnajov v Nemecku aj na wimbledonskej tráve, nie je dôvod, prečo by nemohol zaskočiť nejakého z favoritov. Ak mu dopraje žreb, má Paire na to opäť sa na najslávnejšom turnaji planéty prebojovať do druhého týždňa a možno aj prekonať svoje grandslamové maximum, ktorým sú dve osemfinálové účasti.
Pridajte komentár