BRATISLAVA – Tenisové talenty na Slovensku nerastú len vo veľkých, zväzom dotovaných kluboch.
Tam, kde absentuje akýkoľvek interes strešnej inštitúcie, sa chopila iniciatívy skupina ostrieľaných harcovníkov dobre poznajúca pomery a situáciu v slovenskom tenise. Alarmujúca situácia v mládežníckych kategóriách vyvolala spontánnu reakciu trénerských osobností, ktorí trefne zadefinovali podstatu dlhodobého problému bieleho športu u nás.
Marián Vajda, Branislav Stankovič a Filip Polášek spolu s finančníkom Evženom Balkom odprezentovali vo štvrtok projekt Občianskeho združenia Hrajme Tenis Slovensko (HTS), ktorého hlavnou myšlienkou je obnovenie už takmer nefungujúceho generačného procesu na Slovensku s cieľom podporovať výkonnostný rast talentovanej mládeže vo veku od 10 do 18 rokov.
Hlavní aktéri projektu HTS to chcú dosiahnuť zavedením systému, ktorý na Slovensku doposiaľ ešte nikto nevyskúšal. Občianske združenie nechce ísť na prvý pohľad núkajúcou sa cestou vybudovaním regionálnych tréningových centier. Za svojim cieľom ide podstatne adresnejšie. Vytváraním adekvátnych podmienok pre konkrétne talentované deti a ich trénerov priamo v ich materských kluboch, okrem iného aj zabezpečením finančnej podpory.
Braňa Stankoviča a Filipa Poláška sme sa opýtali na detaily…
Kto prišiel s myšlienkou tohto projektu?
Polášek: Bol to spoločný nápad. Vznikol v priebehu nášho spoločného rozhovoru na záver prvého z prípravných jarných turnajov, ktorý organizoval Braňo Stankovič na Slovane. Pán Balko nám počas tohto rozhovoru povedal, aby sme dali niečo na papier. Do diskusie sa o niečo neskôr zapojil aj Marián Vajda. Prišli sme so spoločným návrhom, ktorý nám pán Balko odobril a preto sme od polovice augusta mohli začať. Pracujeme naplno a myslím, že sme toho za tú krátku dobu stihli aj dosť urobiť.
Stankovič: Nápad vzišiel z voľnej diskusie o stave slovenského tenisu. Hodnotili sme, čo všetko nefunguje a čo by bolo možné vylepšiť.
Je to po finančnej stránke veľmi náročný projekt?
Polášek: To skutočne je. Nie je v tom málo peňazí. Momentálne je systém nastavený tak, že dokáže všetky dôležité potreby pre jeho fungovanie naplniť. Dohodli sme sa na tom, že nepôjde iba o krátkodobý projekt s trvaním dva roky, ale s horizontom trvania aspoň päť, možno až desať rokov.
Akým spôsobom budú vaši tréneri pomáhať osobným trénerom?
Polášek: Naši ľudia budú plniť úlohu koučov a supervízorov pre osobných trénerov vybraných hráčov. To znamená, že im nechceme úplne vstúpiť do ich zóny, ani do vzťahu tréner – hráč. Chceme však trénerom ponúknuť určitú nadstavbu pri transformácii ich zverencov na svetový tenis. Či už Emil Miške, alebo Pavol Krta majú bohaté skúsenosti z práce s juniormi, ktorých dokázali pripraviť pre vstup do svetovej špičky. Očakávame, že sa im podarí niečo podobné aj v rámci nášho projektu.
Nemáte ambíciu vytvoriť regionálne TSM, kde by ste tie najšikovnejšie deti združili?
Polášek: Nie, nechceme deti neustále presúvať. Chceme, aby zostali vo svojom prirodzenom prostredí, v ktorom sa tento šport naučili. Ak pochádza majster Slovenska z Prešova, tak ho nebudeme nútiť, aby šiel do Košíc. Okrem iného to znamená, že jeho tréner si robí svoju prácu dobre práve tam, kde spolu hrávajú. Možno mu stačí iba trocha pomôcť. Predať mu naše skúsenosti, poskytnúť zabezpečenie, alebo výsledky testovania. Vďaka tomu sa môže jeho zverenec stále ešte výkonnostne zlepšovať bez toho, aby opustil svoje prostredie, v ktorom sa mu darí. Chceme, aby zostal s rodinou a s kamarátmi. Z praxe vieme, že dlhodobejšie odlúčenie od rodiny je pre mladých ľudí naozaj veľkým problémom.
Budete organizovať pre deti sústredenia?
Stankovič: Samozrejme, že krátkodobé sústredenia pre zachovanie konkurencie organizovať budeme. Práve konkurencia, možnosť vzájomného sledovania a porovnávania je pre deti veľmi dôležitá. Pôjde však väčšinou o sústredenia cez predĺžené víkendy, maximálne s dĺžkou trvania do jedného týždňa. V takom prípade by šlo o združenie detí z jedného ročníka. Alebo z tej istej vekovej kategórie za predpokladu, ak nám to dovolí pandemická situácia. Chceme, aby mladí tenisti spolu hrávali aj vyrastali, avšak prioritne iba v rámci konkrétnych regiónov. Nechceme ich ťahať naprieč celým Slovenskom preto, že aj v regiónoch je konkurencia dostatočne veľká.
Aký máte ďalší plán s deťmi, z ktorých vychováte špičkových juniorov? Pošlete ich do NTC, alebo s nimi budete spolupracovať aj naďalej?
Polášek: Pre nás je prioritným cieľom pomáhať deťom do pätnástich rokov. Chceme si s nimi vytvoriť taký vzťah, aby nám dôverovali pri ich vlastnom rozhodovaní v otázke čo ďalej? Chceme im ponúknuť na výber viacero možností vlastného smerovania. Na konci sa aj tak rozhodne rodič. My mu môžeme iba ponúknuť argumenty za a proti.
Stankovič: Našou ambíciou však bude s nimi aj naďalej spolupracovať. Keď sa vám podarí vychovať dobrého tenistu, tak ich predsa nedáte niekomu pokaziť.
Na plný úväzok máte zatiaľ zazmluvnených iba dvoch trénerov. Plánujete tento počet navýšiť?
Stankovič: Portfólio trénerov chceme postupne rozširovať. Musia však dosahovať požadovanú úroveň, chcieť makať naplno a tento šport milovať preto, že práve takto nastavený typ práce je životným štýlom a nie je to len o finančnom efekte.
Akú pozíciu má v projekte trénerská rada? Zastrešujete ho, alebo aj osobne participuje pri sledovaní hráčov v regiónoch?
Stankovič: Všetci sa zúčastňujeme na projekte aktívne. Na trénerskej rade si vždy povieme kto čo konkrétne urobí. Filip je aktívny aj na kurte. Veď napokon trénoval v našom klube tri roky. A po skončení aktívnej kariéry sa k trénovaniu chce aj naplno vrátiť. Jediný , kto na kurte aktívny nie je, som ja. Som však ten prvý, kto do regiónov chodí. Diskutujem s trénermi, prezentujem im našu koncepciu a riešim servis okolo občianskeho združenia. To znamená, že zabezpečujem organizáciu, fungovanie trénerov, ale aj financie, výjazdy i pohovory s rodičmi. Okrem iného organizujeme pre deti aj program s kondičným trénerom a s fyzioterapeutom. Chceme naozaj pracovať na profesionálnej úrovni a to si vyžaduje kvantum papierovania.
Ponúkate okrem trénerského know – how aj hmotné zabezpečenie pre kluby?
Polášek: Nezabezpečujeme kluby, ale konkrétnych tenistov. Snažíme sa urobiť skríning tenisovej mládeže, v rámci ktorého testujeme vybraných hráčov nielen po tenisovej, ale aj po kondičnej a fyziologickej stránke. Vykonali sme s deťmi rad špeciálnych testov, ktoré sme už spracovali a vyhodnotili ich pripravenosť. Máme ambíciu takto preveriť ročne 50 detí. A na základe získaných dát vyberieme tie najšikovnejšie, alebo tie, ktoré sa nám budú v danom období najviac pozdávať. Pre ne potom vieme zabezpečiť už aj materiálne vybavenie v podobe zakúpených lôpt, alebo formou preplácania kurtov vrátane hál v zimnom období.
Čo vám tieto testy ukázali?
Polášek: Bolo to len prvé kolo testovania. Máme vstupné hodnoty. Tie budeme porovnávať s ďalšími v priebehu jedného, dvoch rokov. Tie dáta však nezverejníme. Je to naše know – how.
Stankovič: V každom prípade už teraz nám tie výsledky napovedali, v akom fyzickom stave tie deti sú. Komunikujeme ich výsledky s trénermi aj s rodičmi. Ak má napríklad niektorý hráč svalovú disbalanciu tých svalov, ktoré by mali zaberať, vieme odporučiť konkrétne cvičenia na to, aby sa ich svalstvo dostalo do rovnováhy. Dôležitým rozmerom testovania je aj prevencia pred zraneniami. Za žiadnych okolností nechceme deti zaťažiť do tej miery, aby sme im spôsobili zranenie, ktoré by ich neskôr limitovalo. A práve preto im chceme okrem športového servisu zabezpečiť aj kompletnú zdravotnú starostlivosť.
Rátate do budúcnosti aj s možnosťou úhrady zahraničných výjazdov?
Polášek: Je to v pláne, ale momentálne máme v teréne iba dvoch trénerov, ktorí majú čo robiť, aby zadanými úlohami pokryli celé územie Slovenska. Chceme mať k dispozícii viac trénerov, a ak dokážeme pre tých najlepších zabezpečiť adekvátne materiálne vybavenie, potom sa budeme baviť o prioritách, ktorých cieľom je orientovať sa na výsledky na medzinárodnej scéne. Okrem iného to predstavuje aj motiváciu pre trénerov, aby posielali svojich zverencov práve na zahraničné podujatia. Musíme si úprimne priznať, že Slovensko nenastavuje zrkadlo kvality konkurencie. Tréneri, ktorí s nami budú spolupracovať, dostanú finančnú odmenu iba za dosiahnuté výsledky na turnajoch v zahraničí.
V akom časovom horizonte by sa mohli dostaviť prvé výsledky vášho projektu?
Polášek: Rátame s obdobím do piatich rokov. Vybrali sme si jedenásť, dvanásťročné deti, ktoré sú na začiatku procesu. Takže reálne výsledky nebudú vidno skôr, než budú mať 16 alebo 17 rokov.
Nemáte pocit, že týmto projektom v podstate suplujete zväz, ktorý by sa o generáciu týchto detí mal starať podstatne lepšie?
Polášek: Tieto úvahy by som dal už bokom. Nech si v tom každý nájde to svoje. Zhodli sme sa na tom, že tu na Slovensku niečo chýba. Povedali sme si, ako by to malo vyzerať, našli sme niekoho, kto by to dokázal zabezpečiť po finančnej stránke, aby sme našich odborníkov dokázali zaplatiť. Pozeráme sa na to, čo robíme my a čo všetko máme ešte pred sebou.
Stankovič: Bolo by fajn, keby robili pre mládež viac. Naša kritika sa prejavuje už aj tým, že sme si vysúkali rukávy a ideme do toho.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár