BRATISLAVA – V prvej časti obsiahleho a veľmi pútavého rozhovoru s Kamilom Čapkovičom sme zmapovali celú jeho kariéru. Jej míľniky, triumfy ale aj zranenia a pády. V druhej sa zameriame na jeho postrehy z prostredia slovenského aj svetového tenisu, ktoré nadobudol v priebehu hráčskej, ale aj trénerskej kariéry.
Čapkovič pomenoval viaceré oblasti, v ktorých náš tenis výraznejšie zaostáva. Nevyhli sme sa ani témam absencie didaktiky, slabej úrovne seminárov, ale aj rodinkárstvu na zväze, či práci reprezentačných trénerov.
Rozdiely v podmienkach prípravy na okruhu
“Keď som sa na určité krátke obdobie medzi zraneniami ocitol v kvalifikácii turnajov ATP, pochopil som, aké náročné je prepracovať sa do stovky a o čo lepšie podmienky majú hráči, ktorí sa v nej nachádzajú. Uvediem príklady. Na turnajoch kategórie Future sa trénuje so starými loptami. Na challengeroch je to o niečo lepšie, ale servis pre hráčov je tiež takmer nulový. S podmienkami, ktoré majú hráči na turnajoch ATP, sa to nedá ani porovnať. Na podujatiach ATP tour spia hráči v päťhviezdičkových hoteloch, na každý tréning dostanú šesť nových lôpt, majú zabezpečenú výbornú stravu, môžu využívať služby doktora aj fyzioterapeuta. Tieto všetky vymoženosti na turnajoch nižších kategórií absentujú. Čím je tenista vyššie v rebríčku, tým efektívnejšie čerpá z výhod, ktoré mu systém poskytuje. Najlepší hráči si môžu dovoliť vlastný päťčlenný tím. Pre hráčov z hranice prvej stovky, ktorí si takúto vymoženosť dovoliť nemôžu, je potom naozaj náročné sa im výkonnostne vyrovnať.”
Rozdiel vo finančných možnostiach zväzov
“Obrovský je aj rozdiel v možnostiach jednotlivých zväzov. Kanadský zväz poslal vlani svojich dvoch najlepších hráčov Denisa Šapovalova a Felixa Auger-Aliassimeho na niekoľkotýždňové predsezónne sústredenie na Floridu do akadémie Nicka Bollettieriho, v rámci ktorej mali obaja pridelených dvoch trénerov a fyzioterapeuta. Denný program oboch začínal tým, že fyzioterapeut ešte priamo na izbe hráča urobil tenistovi kompletnú mobilitu tela, aby bol schopný znášať záťaž tréningového programu. O takomto komplexnom servise sa nám v NTC ani nesnívalo. O to lepšiu pozíciu majú potom na dvorci oproti našim hráčom. V otázke zabezpečenia podmienok pre najlepších tenistov nám jednoducho svet už dávno utiekol.”
Chýbajúce video analýzy tréningov
“Video analýzy alebo poradenstvo technických expertov na Slovensku za mojich čias neexistovalo. U nás sa technika hráčov v podstate do hĺbky ani neriešila. Každý tréner učí deti podľa seba, podľa vlastného presvedčenia, tak, ako uzná za vhodné. Inak povedané, absentuje jednotná metodika. Nie je to chyba konkrétneho trénera, ale je to zle nastavený systém. Preto je aj odlišné ponímanie výučby techniky v jednotlivých kluboch a rozdielny je aj u trénerov v NTC. Pamätám si, že v čase, kedy sa na centrálny dvorec montovalo jastrabie oko, pán Moška vyhlásil, že okrem reprezentačných zápasov a turnajov sa bude využívať aj v tréningovom procese pre video rozbory. Zostalo však iba pri sľuboch. Za tie roky, čo som hrával v NTC, nikto nenatočil žiadny záznam mojej hry aby sme mohli rozobrať detailnejšie techniku mojich úderov, alebo taktiku v zápasoch. V USA bola pritom videoanalýza bežnou súčasťou každého tréningu.”
Rozdiely v didaktike
“Didaktika výučby v USA je slovenskej odlišná. Na Floride mi prerobili držanie rakety, aby som mal voľnejšie zápästie a mohol hrať útočnejší tenis. Päťdesiat percent tréningovej náplne sa venovalo podaniu, returnom a prechodu k sieti. A práve tieto činnosti som si počas tamojšieho pôsobenia aj vylepšil. Na Slovensku v tom čase boli vzormi dvaja naši najlepší tenisti Dominik Hrbatý a Karol Kučera. Hrbatého tréningový plán bol založený na drile, na nekonečnom hitovaní jednotlivých úderov. V hre od základnej čiary bol možno najlepší na svete. Pre obidvoch však bolo ich podanie skôr slabinou a preto bolo na Slovensku ťažšie techniku a tréning podania od niekoho odkukať.”
Rozdiely v úrovni seminárov
“Ako tréner som sa zúčastnil na kempe Tennis Europe, ktorý sa konal v Prostějove. Prekvapilo ma, že seminár viedli pre mňa traja neznámi tréneri z prostredia prostějovského klubu. A úprimne poviem, že som bol šokovaný ich rozsahom vedomostí o technike. Prekvapilo ma, ako rýchlo a presne dokázali identifikovať jednotlivé chyby, ktoré žiaci na ukážkových tréningoch robili a hneď začali pracovať na ich odstránení. Už na druhý deň sústredenia urobili videoanalýzu podania všetkým zúčastneným hráčom, s ktorými potom túto činnosť rozobrali, porovnali s najlepšie podávajúcimi hráčmi na svete a ukázali spôsob, ako detailné rozdiely natrénovať. Dali im domáce úlohy do najbližšieho sústredenia, na ktorom im opätovne urobia videorozbor. Na Slovensku som niečo podobné nezažil ani počas hráčskej kariéry v NTC, ani počas môjho trénerského pôsobenia.”
“Na jednom z mnohých seminárov, ktoré som v Čechách absolvoval, prednášal aj Louis Cayer, hlavný metodik britského tenisu, ktorý vychoval top deblistov v Británii. Tento metodik hovoril o tom, že v Británii organizuje rok trvajúci kurz, v rámci ktorého musia adepti na zisk licencie stráviť niekoľko týždňov v tréningovom tábore, kde im absolútne podrobne vysvetľuje všetko od technických detailov, cez pohyb po dvorci, až po mentalitu hráča. Učí ich, ako si majú správne robiť poznámky zo zápasov. Poskytuje im komplexnú metodiku, podľa ktorej noví tréneri neskôr aj učia. Na Slovensku majú kurzy pre trénerov charakter dvoch víkendov strávených v seminárnej miestnosti, po ktorých môžete vykonávať bez problémov funkciu trénera.”
Absencia reprezentačných trénerov
“Pri sledovaní oficiálnej stránky STZ som nenatrafil na meno žiadneho reprezentačného trénera. Pre vysvetlenie, čo tým myslím, uvediem príklad z hokeja. Okrem marketingovej stránky má slovenský hokej oproti tenisu náskok aj v práci reprezentačných trénerov v jednotlivých vekových kategóriách. Pričom hokejisti zaangažovali do procesu aj množstvo bývalých hviezd. Ján Lašák s Rastislavom Staňom sledujú prípravu brankárov v jednotlivých ročníkoch. Robia pre nich letné sústredenia, semináre, motivačné eventy, kontrolujú ich výkonnostný rast. Neviem o niekom, kto by mal od tenisového zväzu poverenie, aby celoročne sledoval tréningy a výkonnosť najlepších mladých tenistov na Slovensku. Niekoho, kto by ich pravidelne testoval, analyzoval a vyhodnocoval, či sa výkonnostne niekam posúvajú. Niekoho, kto by nastavil pre každé talentované dieťa plán a aktívne komunikoval s osobným trénerom o jeho plnení. Inak povedané. Osobní tréneri sú absolútne vo všetkom zodpovední za výkonnostný rast potenciálneho reprezentanta až do momentu, než ho prevezme zväz do NTC. Ak aj existujú zväzom poverení ľudia, jedinou ich náplňou práce je sledovanie výsledkov detí na Majstrovstvách Slovenska a organizovanie výjazdov na turnaje pre úzku a vo väčšine prípadov dopredu vymedzenú skupinku z jednotlivých ročníkov.”
Absencia metodiky
“Český tenis disponuje skvelou metodikou práce, na Slovensku nemáme pritom vôbec žiadnu. Keď som začínal ako tréner v Trnave, často chodili za mnou tamojšie trénerky s otázkami ohľadom techniky preto, že tie vedomosti nemali odkiaľ čerpať. Pri mojich cestách po turnajoch som musel s ľútosťou konštatovať, že vo všeobecnosti bola úroveň techniky u mladých hráčov na katastrofálnej úrovni.”
Východisko pre slovenský tenis
“Recept pre nápravu je teoreticky úplne jednoduchý. Ak budeme mať dostatočne širokú hráčsku základňu a deti budú správne trénovať, potom nebude problém pre NTC vybrať si z piatich a možno až desiatich konkurencieschopných hráčov v každom ročníku. Tá cesta k náprave existuje, problém je že na Slovensku po nej už roky odmietame ísť. Finančne by sa mohli podporiť kluby podľa toho, koľko dokážu vychovať detí na úrovni reprezentácie, napríklad do 12 rokov. Najúspešnejší klub by dostal z balíka vyčlenených peňazí najväčší podiel. Nadväzujúc na klubovú úroveň by existovala sieť aspoň niekoľkých silných regionálnych centier, kde by sa sústreďovali najlepší vybraní hráči z klubov v regióne a ktoré by mali na starosti výchovu detí od 12 až do 18 rokov. To znamená, že by sa vytvorili podmienky pre rast dostatočne veľkého počtu technicky zdatných, kondične pripravených a zdravých hráčov. Z nich si v bratislavskom NTC môžu vybrať skupinku tých najlepších osemnásťročných, ktorým sa pripravia podmienky na svetovej úrovni. Oni potom budú mať šancu na prienik medzi elitu.”
Kauza košického NTC
“Podľa mňa by sa tie peniaze dali využiť efektívnejšie. Projekt sa prekreslil do súčasnej podoby v období, kedy Košice mali organizovať Olympiádu mládeže, pre ktorú potrebovali multifunkčnú halu. Dominik Hrbatý má pravdu v tom, že peniaze od štátu sú účelovo viazané na jeho výstavbu. Ale možno by sa za pomoci splnomocnenca vlády pre mládež a šport Karola Kučeru dalo presvedčiť vládu, aby sa tieto peniaze použili na rekonštrukciu regionálnych centier. Myslím, že jedno národné tenisové centrum pre profesionálny tenis stačí.”
Transparentnosť na zväze
“Keď som ukončil hráčsku kariéru a vyšiel z bubliny NTC, dosť často som sa stretával s kritikou smerom k zväzu. Súhlasím s názorom absolútnej väčšiny zainteresovaných, že kritériá na výber hráčov do reprezentácií, alebo NTC sú nejasné. Určite tomu nepomáha, že generálny sekretár zväzu je zároveň spolumajiteľ Slávie STU. To isté platí aj o výbere zamestnancov zväzu. Pozície sa prideľujú bez výberového konania a často rodinným príslušníkom zamestnancov. Veľa hráčov tiež nazýva NTC národné bedmintonové centrum. V hale je asi 20 dvorcov pre bedminton a len tri dvorce pre tenis. Svoj vzťah k bedmintonu pán Moška ukázal aj na Slávii STU, kde tenisti musia trénovať v nafukovačkách a pevná tenisová hala sa takisto využíva na bedminton.”
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár