Je to už otrepaná pesnička. Pred každým Grand Slamom sa diskutuje o tom, či a kto môže pripraviť o titul Novaka Djokoviča, Rogera Federera alebo Rafaela Nadala. „Veľká trojka“ však zväčša s ostatnými na Grand Slamoch „vypečie“.
Ohromná herná kvalita
Zoznam dôvodov, prečo je to roky tak, nie je dlhý. Prvý a zásadný tkvie v ich kvalite. Každý hrá iný tenis, no vo svojom odbore je výnimočný. Švajčiar Roger Federer je stará tenisová škola so všetkým, čo k tomu patrí. Pred rokmi to mal byť Bulhar Grigor Dimitrov, kto ho vystrieda v rámci tenistov s aktívnym pojatím a jednoručným bekhendom. Len sotva sa však k nemu priblížil. „Dima“ je na ústupe z pozícií, kým Roger je stále na vrchole.
Srb Novak Djokovič má hernú analógiu s Chorvátom Bornom Čoričom. Ten však zatiaľ našiel svoj strop tesne za top 10 a je otázne, či ho prekoná. Chýba mu konzistencia. Plus, keď príde na jeho konfrontáciu so samotným Novakom, ten je zatiaľ v medzihre silnejší a jeho strojový tenis vo veľkých zápasoch funguje lepšie.
Španiel Rafael Nadal nemá medzi mladšími ročníkmi vyslovene podobného hráča. Ľavácky forhend, ktorý je technicky pomerne špecifický, je však jeden z najvýnimočnejších úderov. Spomínať sa naň bude ešte dlho po tom, čo „Rafa“ skončí. Navyše, malorský rodák pridáva s pribúdajúcim vekom na agresivite, čo mu umožňuje šetriť kolená. Naliftovaným forhendom sa k nemu približuje len Rakúšan Dominic Thiem, jeho korunný princ antuky, no ktovie, kedy a či príde jeho čas. Nadal tu môže byť ešte dva-tri roky ako kráľ a potom môžu Dominica ohrozovať aj mladíci, ktorí zatiaľ nemajú jeho kvalitu.
Mentalita a schopnosť meniť hru
„Veľká trojka“ v zápasoch neklesá na duchu ani vtedy, keď sa nedarí. Všetci si prechádzajú sem-tam krízou, ale dokážu sa s ňou vyrovnať. Tak, ako všetci traja upravujú herný prejav s rastúcim vekom, dokážu aj meniť hru v priebehu zápasu. Jednoducho majú vždy plán B a často aj C. Súperi proti nim idú do zápasu s jednou taktikou, ktorá môže fungovať, no „traja výnimoční“ na to vedia reagovať. A tu razom prichádza moment, keď by mal reagovať aj súper, čo väčšinou absentuje.
Aura neporaziteľnosti
S rastúcim vekom rastie aj zoznam úspechov Djokoviča, Federera a Nadala. A to vytvára nezanedbateľný rozdiel už pred zápasom. Každý, kto proti niekomu z tejto trojice nastúpi, to má v hlave. Vie, čo ho čaká, vie, že musí podať dokonalý výkon, ktorý aj tak nemusí stačiť. Automaticky sa teda dostáva pod vlastný vnútorný tlak, ktorý zväzuje.
Koľkokrát vyhrali tí najlepší aj prehratý zápas by sme nespočítali ani na prstoch dvoch rúk. Často aj preto, že potenciálny premožiteľ nezvládol posledný krok. Holt, aura obklopujúca tzv. veľkú trojku je silná.
Šetrenie síl
Grand Slamy sú špecifické, keďže sa hrajú na tri víťazné sety. Navyše vedie cesta k titulu cez sedem duelov. Je obrovský rozdiel, či sa hráč prederie do štvrťfinále cez štyri hladké výhry alebo štyri vydreté. Ak si pozriete zápasy „veľkej trojky“ na Grand Slamoch, je jasné, že zväčša v úvodných štyroch dueloch nestratia dokopy viac ako dva sety. Tým pádom sú vo štvrťfinále, kde už nie je ľahký súper, svieži.
V kontraste s tým sú napr. takí Nemec Alexander Zverev alebo Japonec Kei Nišikori. Obaja sa často vysiľujú už v úvodných kolách v dlhých zápasoch. Ich fyzická kondícia je síce ohromná, ale konfrontovať sa po ťažkých dueloch s niekým z elitného tria je veľmi náročné.
Kto by mohol prekvapiť tento rok?
Tohtoročný US Open prišiel už v 1. kole o štyroch členov top 10. Samozrejme, „veľká trojka“ pokračuje. Napriek tomu, že Federer musel dvakrát otáčať z 0:1 na sety (ale vždy to zvládol s prehľadom a v rýchlom tempe) a Djokovič nie je zdravotne stopercentný.
Ako potenciálny hlavný vyzývateľ vyzerá Rus Daniil Medvedev. Včera však na kurte evidentne trpel a jeho stav vyvoláva otázniky. Oveľa lepšie vyzerá, paradoxne, Nick Kyrgios. Kontroverzný Austrálčan zvládol neobľúbené stretnutia so slabšími súpermi a ak zvládne aj 3. kolo proti Rusovi Andrejovi Rubľovovi, stať sa môže čokoľvek.
Pridajte komentár