Martin Kližan zaujal na Roland Garros dvoma zvládnutými „päťseťákmi“ za sebou. Pozitívne. Menej pozitívny je následný rozchod s trénerom Dominikom Hrbatým.
Vzťah hráč-tréner musí byť osobný a pri rozchode nemusíme vedieť o tom, kde nastal problém. Ani nevieme. Každé ďalšie vyjadrenie len kŕmi bulvárne spravodajstvo. Pozrime sa však na ich vzťah triezvo.
Martin Kližan je od čias Miloša Mečířa najväčší slovenský talent. Zároveň je veľmi svojrázny a na to nie sme zvyknutí. Slovenská mentalita, ak by sme ju chceli definovať v učebnici, je iná. Nik taký tu predtým nebol. Martina nedokázal správne „ukoučovať“ ani Karol Kučera, pretože je úplne iná povaha. Zároveň však trvám na tom, že ho tenisovo obohatil.
Dominik Hrbatý prišiel ako vytúžená vzpruha. Väčší srdciar na Slovensku historicky nebol, svojím zápalom pre hru dokonale vykompenzoval v aktívnych časoch herné nedostatky. A Martina dokázal pochopiť. Vedel jeho impulzívnu povahu krotiť a energiu nasmerovať správnym smerom.
Tu sa dostávame k problému. Kto iný sa na Slovensku chopí trénovania Martina Kližana? Sú tu odborníci, ale. Marián Vajda, ktorý má zázračný vplyv na emotívneho Novaka Djokoviča, je „zadaný“. Vladimír Pláteník robí „veľké veci“ so ženami. Typovo mi ale nepríde vhodný ku Kližanovi.
Tibor Tóth, Ladislav Simon a mnoho ďalších má buď záväzky alebo nemá šancu „ukočírovať“ Kližana. Ten len ťažko rešpektuje autoritu. Dominik mal prirodzenú tým, čo dosiahol ako hráč. Inak kreovanú autoritu Martin rešpektovať nebude.
Dnes sme vo fáze, keď naberal Martin Kližan pod vedením Dominika Hrbatého opäť správny smer. Lenže sa niečo pokazilo. A na prahu 30. narodenín si bratislavský rodák možno „spláchol“ aj poslednú šancu preniknúť medzi špičku. Bude totiž buď bez trénera alebo ho oficiálne povedie „kamarát od piva“.
Ťažko čakať, že by si Martin najal nejakú zahraničnú osobnosť. Dominik Hrbatý bol to najlepšie, čo v kariére mal. Bez ohľadu na to, kto inicioval rozchod. Ten jednoducho neprospeje.
Pridajte komentár