Rok 2017 priniesol nielen znovuzrodenie Rogera Federera a Rafaela Nadala, ale aj niekoľko rozlúčok s kariérou. Ktorých 11 tenistov dalo okruhu ATP definitívne zbohom?
11. Giovanni Lapentti (Ekvádor)
Mladší brat slávneho Nicolása sa rozlúčil s kariérou 9. februára na domácom ATP turnaji v Quite. V 1. kole zaskočil Brazílčana Thiaga Monteira, do dôchodku ho poslal Španiel Roberto Carballés Baena. Giovanni, víťaz wimbledonskej štvorhry z roku 2001, nikdy nenaplnil očakávania. Trápený častými zraneniami dosiahol rebríčkové maximum v podobe 110. priečky. Najpamätnejšie je jeho daviscupové vystúpenie v roku 2000. Za stavu 2:2 na zápasy otočil proti Britovi Arvindovi Parmarovi z 0:2 na sety a poslal Ekvádor do historicky jediného štvrťfinále v tejto prestížnej súťaži.
10. Somdev Devvarman (India)
Motorový Ind, ktorý patril medzi vyhlásených obranárov, oznámil koniec 2. januára. Jeho posledným vystúpením tak zostalo štvrťfinále ITF Futures turnaja v Bakersfielde v marci 2016. Rodák z Ásamu sa počas aktívnej kariéry „prehrýzol“ na 62. pozíciu v rebríčku ATP. Dvakrát dokonca bojoval na hlavnom okruhu vo finále dvojhry. V Čennaí 2009 ho zdolal Chorvát Marin Čilič, o dva roky neskôr nestačil v Johannesburgu na iného obra – Juhoafričana Kevina Andersona.
9. Colin Fleming (Veľká Británia)
Britský deblový špecialista sa vzdal myšlienky pokračovať 16. januára. Naposledy bojoval vlani na jeseň v Štokholme po boku Američana Scotta Lipského. Kolotoč turnajov opustil ako člen top 100, vo svojich najlepších rokoch to dotiahol až na 17. miesto renkingu. Na ATP podujatiach získal osem titulov, blysol sa aj postupmi do štvrťfinále Wimbledonu a US Open.
8. Grega Žemlja (Slovinsko)
Dvanásteho augusta skončil jeden z najlepších slovinských tenistov v ére samostatnosti. Rodák z Jeseníc postupne strácal motiváciu a na domácom challengeri v Portoroži sa rozlúčil. Prehral v 2. kole so Srbom Filipom Krajinovičom. Hoci nedosiahol Žemlja na hlavnom okruhu nikdy výrazné úspechy, výnimkou je len finále ATP turnaja vo Viedni v roku 2012, v rebríčku nazrel aj do top 50. Konzistentné výkony na challengeroch a 3. kolo Wimbledonu ho pred štyrmi rokmi vyniesli na 43. stupienok.
7. Marco Chiudinelli (Švajčiarsko)
Sympatický Švajčiar si užil kompletnú poslednú sezónu. Blízky priateľ Rogera Federera sa lúčil na jeseň v Bazileji pred očami svojho rovesníka a zaplnených tribún. Posledného premožiteľa našiel v osobe Holanďana Robina Haaseho. Hoci pôsobil na okruhu od roku 2000, len sezónu 2009 zakončil v elitnej stovke. Najvyššie bol na 52. pozícii. Najväčší úspech dosiahol triumfom v Davis Cupe v edícii 2014 a ziskom deblového titulu na ATP turnaji v Gstaade 2009.
https://www.youtube.com/watch?v=NtZ5KY0dI9E
6. Benjamin Becker (Nemecko)
Menovec slávneho Borisa poslal v minulosti do dôchodku Američana Andreho Agassiho i Španiela Carlosa Moyu. Sám opustil profesionálny okruh na konci júna po prehre s Ukrajincom Iľjom Marčenkom v 2. kole kvalifikácie Wimbledonu. Bývalý 35. tenista, ktorý sa vždy presadzoval najmä na tráve, sa ako prvý z nášho zoznamu dočkal singlového titulu na ATP podujatí. V roku 2009 sa mu to podarilo v holandskom Hertogenboschi, kde musel začínať v kvalifikácii.
5. Mariusz Fyrstenberg (Poľsko)
Elitný deblista, ktorý vytvoril s krajanom Marcinom Matkowskim jeden z najúdernejších párov sezón 2004 – 2014, skončil 16. septembra. Oficiálne. Na kurte sa objavil naposledy vo februári, keď vypadol po boku nášho Martina Kližana v semifinále ATP turnaja v Sofii. Mariusz patrí medzi štvorhrové legendy. Dokumentuje to jeho 18 titulov, 6. miesto v rebríčku i finále US Open 2011. Grandslamový titul mu však nebol súdený, hoci by mu svedčal.
4. Albert Montanés (Španielsko)
Subtílny Španiel patril medzi ortodoxných antukárov. Koncom apríla absolvoval rozlúčkový turnaj v Barcelone. Mal 36 rokov, mizernú formu, no napriek tomu ešte na domácej pôde potešil fanúšikov. Zdolal krajana Guillerma Garcíu-Lópeza, kým ho nezastavil iný španielsky veterán Feliciano López. Počas 18 rokov na okruhu bol takmer neustále v top 100, najvyššie dokonca na 22. mieste. Na milovanej antuke vyhral šesť turnajov ATP, na Grand Slamoch bol 2-krát v osemfinále (US Open 2010, Roland Garros 2011). Dve trofeje pridal aj vo štvorhre.
3. Paul-Henri Mathieu (Francúzsko)
Aj rodák zo Štarsburgu sa rozhodol rozlúčiť kompletnou sezónou. Hoci v nej na mladších súperov nestačil, zvládnutou kvalifikáciou Roland Garros si splnil sen o poslednom parížskom štarte v hlavnej súťaži. Vo francúzskej metropole absolvoval na konci októbra aj svoju tenisovú derniéru. V 2. kole kvalifikácie nestačil na Vaška Pospíšila z Kanady. Mathieu dobýjal v roku 2008 dokonca elitnú desiatku, no musel sa uspokojiť s 12. priečkou. Napriek tomu bude mať na dôchodku na čo spomínať. Cenné trofeje má z Moskvy, Lyonu, Casablancy, Gstaadu (dvojhra) a Bukurešti (štvorhra). Zaknihoval aj desať skalpov členov top 10.
2. Juan Mónaco (Argentína)
Rodák zo slávneho tenisového mesta Tandil ohlásil koniec 15. mája. V roku 2017 prehral všetky tri zápasy a keďže nebol jeho zdravotný stav v poslednom období stopercentný, rozhodol sa zavesiť raketu na klinec. Jeho posledným premožiteľom bol na antuke v Houstone Nemec Dustin Brown. Populárny „Pico“, ako ho prezývajú, bol v júli 2012 10. hráčom sveta a na konte má deväť singlových a tri deblové tituly z okruhu ATP. Nikdy mu príliš nevychádzali Grand Slamy, na ktorých nedokázal prekročiť prah osemfinále. Vlani bol súčasťou víťazného daviscupového výberu.
1. Radek Štěpánek (Česko)
Najčerstvejší koniec má na svedomí český srdciar. Dlho sa pripravoval na návrat, no napokon sa 14. novembra tejto myšlienky vzdal. Počas svojej bohatej kariéry dosiahol takmer všetko, o čom sníval. Získal päť titulov vo dvojhre a 18 vo štvorhre. Najmä jeho kooperácia s Indom Leandrom Paesom bola skvelá. Po jeho boku získal na Australian Open 2012 a US Open 2013 jediné grandslamové vavríny. V rebríčku štvorhry bol na 4., vo dvojhrovom na krásnom 8. mieste. V rokoch 2012 a 2013 bol spolu s Tomášom Berdychom strojcom českých víťazstiev v Davis Cupe. Vlani získal po boku Lucie Hradeckej bronz na olympiáde v Riu de Janeiro.
Pridajte komentár