Je tenis o hlave?

Tenis sa vzhľadom na svoju technickú, telesnú, ale aj psychickú náročnosť na jednotlivca zaraďuje medzi tie najnáročnejšie športy. Počas svojej kariéry s loptičkou v ruke som si vypočul už toľko komentárov na tému, ako veľmi je tenis „mentálnou hrou“, „najdôležitejšia je hlava“, alebo, že „technika nie je podstatná“, atď. Detaily mi už nik nevedel vysvetliť. Hrá sa tenis naozaj len „medzi ušami“?

Je naozaj hlava tým najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim úspech tenistu? Ak, tak nakoľko? A čo telesné schopnosti, technika a taktika? Nebolo by zaujímavé to rozobrať detailnejšie, dokonca až na percentá?

Asi najznámejší rakúsky tréner Günter Bresnik sa v našom nedávnom, vyše dvojhodinovom rozhovore na túto tému vyjadril nasledovne: „Technika je základ. Je to najdôležitejšie, čo môže tréner hráčovi dať. Ak nemá potrebné mentálne a telesné vlastnosti, tak v tomto športe aj tak nedosiahne úspech. A taktiku majú aj tak skoro všetci hráči na profesionálnej úrovni rovnakú.“

Musel som súhlasiť. Tenisový šampión sa šampiónom najprv narodí a až potom vypracuje. Hráčovi bez ambícií, vášne, trpezlivosti a bojovnosti nepomôže ani tá najlepšia technika a kondička. Taký hráč nikdy nedosiahne ani len polovičný úspech kolegu so síce zlými technickými návykmi, ktorý ale vo svojom DNA má tú správnu zmes najdôležitejších mentálno-telesných predpokladov. Z diamantu sa jednoducho servítka urobiť nedá.

Napríklad taký Rafael Nadal vyčnieval v mládežníckych kategóriách z davu hlavne vďaka vysoko nadpriemerným vrodeným mentálnym a telesným schopnostiam. S najväčšou pravdepodobnosťou by porazil osem z desiatich súperov len s lopatou v ruke. Prečo? Lebo by pre víťazstvo urobil všetko. On? Nie, jeho telo a jeho myseľ by mu inú možnosť ani nedali. Úspech jednoducho nosí v sebe.

Treba si uvedomiť a akceptovať fakt, že nie každý sa narodí s nastavením a predpokladmi Nadala, Federera, Samprasa, či Djokoviča.

Výrok Novaka Djokoviča „chcem tú istú vec, ktorú som chcel, keď som mal sedem rokov. Chcem byť svetovou jednotkou!“ to len potvrdzuje. Roger Federer je na tom rovnako: „Milujem tenis a vždy som to tak cítil…. Vždy som mal sen, že sa raz stanem svetovou jednotkou…“.

Ďalšia tenisová legenda Pete Sampras sa vyjadril: „Nikdy som nechcel byť super chalan, farebný chalan, alebo zaujímavý chalan. Chcel som byť chalan, čo zbiera tituly.“

Bojovnosť, cieľavedomosť, vytrvalosť, húževnatosť a láska k tomu, čo robíme, oddeľuje priemer od najlepších nielen v živote, v biznise, ale aj športe. Inak to nie je ani v tenise.

Matts Willander, bývalá svetová jednotka a sedemnásobný grandslamový šampión zo Švédska sa zas vyjadril takto: „Vylúčil a zakázal by som tlieskanie za údery pre vášho súpera. Tenis nie je o úderoch, ide o mentálnu bitku. Pre mňa by to mal byť boj bojovníka proti bojovníkovi.“ Mats bol bojovník. O jeho nastavení a intenzite šampióna som tu už písal jeden článok.

Nie každý má vlastnosti bojovníka a Mats svojimi slovami len potvrdzuje slová Güntera Bresnika, že talent na tenis nie je len o telesných schopnostiach, ale tak isto aj o tých mentálnych. Bojovnosť, vytrvalosť a cieľavedomosť medzi ne jednoznačne patria.

Mentálny tenis je jedna z mnohých tém, pri ktorej sa tenisová verejnosť často „stráca v preklade“. Je to naozaj komplikovaná, komplexná, ale zato veľmi zaujímavá téma. Niečo ako „sliepka, či vajce?“ Myslím si, že chápať, ako to do seba zapadá, by mal každý tréner, rodič, aj hráč, pretože podľa toho by mala byť aj upravená celková príprava tenistu.

Čo-to som si na tuto tému už v živote prečítal a vypočul, ale nik mi to zatiaľ zrozumiteľne nedokázal vysvetliť. O chvíľku zistíme prečo.

Ak chcem niekomu niečo dokázať a byť čo najviac objektívny, tak musím v prvom rade začať od faktov. Poďme teda pekne od začiatku. Pravidlo číslo jedna v tenise je prehodiť loptičku nad sieť. Pravidlo číslo dva je trafiť ju do kurtu. Znie to síce primitívne, ale toto sú dva najpodstatnejšie princípy tenisovej hry.

Po kontrole, ďalej v poradí nasleduje dva – umiestnenie, tri – rýchlosť a štyri – rotácie našich úderov. V tomto bode sa už vieme baviť aj o využití taktiky. Pripomeniem aj ďalší dôležitý fakt, na ktorý, bohužiaľ, hráči veľmi často zabúdajú. To, že najdôležitejším momentom v tenise je ten prvý a posledný úder výmeny.

Pre jedného hráča sa vždy začína výmena podaním a pre toho druhého zas riternom. Toľko k základným princípom. Nakoľko percent je teda úspech v tenise závislý od hráčových mentálnych schopností?

VEDA  

VÁHA loptičky, DĹŽKA rakety, VÝŠKA nadhodenia, SILA vzniknutá z rotácie trupu a zohnutia nôh, ako aj RÝCHLOSŤ švihu, TRAJEKTÓRIA (dráha) rakety, správne naČASovanie celého procesu, RÝCHLOSŤ a ROTÁCIA loptičky, UHOL, pod ktorým bola zahratá, ako aj finálne umiestnenie celého podania, sú všetko fyzikálno-matematické javy, veličiny, či jednotky. Tieto javy sú z najväčšej časti ovplyvnené technickým prevedením daného úderu, telesnými schopnosťami, ale aj emóciami v danom momente.

Z toho nám ale vyplýva, že tenis je na cca 70 % technická a na 30 % telesno-mentálna hra. Vyplýva z toho aj to, že technika je úzko prepojená s fyzikou a matematikou. Zákony vedy len tak neoklameme.

Vráťme sa ale k podávajúcemu hráčovi, pretože tu sa začína celý príbeh. Každé podanie sa začína nadhodom. Signál k rozhodnutiu vykonať tento pohyb prichádza z mozgu. Koncentráciu potrebnú k presnému nadhodeniu môžeme taktiež považovať za mentálny faktor. Nadhodenie loptičky rukou je zase fyzickou aktivitou. To isté platí o zohnutí nôh, rotácii trupu, zdvihnutí rakety, ako aj následnom výskoku a švihu. Toto všetko by som považoval za telesnú aktivitu. Štýl, akým hráč celý úder prevádza, a to od nadhodenia až po dokončenie, zapadá do techniky.

Z toho vyplýva, že tenis je na cca 40 % telesnou, 40 % technickou a len na 20 % mentálnou aktivitou. Pri dvoch rovnako skúsených a mentálne silných hráčoch, vyhrá s najväčšou pravdepodobnosťou ten, ktorý je telesne zdatnejší a lepšie kondične pripravený.

KONDIČKA A EMÓCIE

Stav 5:5 v tretom sete, 30:40 pri svojom podaní, dlhá výmena, úder v behu do strany pri ktorom hráč vďaka únave stehenných svalov neudrží rovnováhu, jemne ho odkloní a zahrá 30 centimetrov do autu. Len drobná nedokonalosť v kinetike úderu môže spôsobiť malý aut. Kondička ovplyvňuje techniku. Chyba spôsobená vďaka únave je jedna vec.

Druhá vec je chyba spôsobená emóciami. Mozog posiela príkazy do svalov a stačí len jeden spätý sval, ktorý ovplyvní určitá emócia, a hráč pochybí. Strach, hnev, smútok, premotivovanie, prílišná uvoľnenosť sú všetko emócie, ktoré ovplyvňujú funkciu svalov a tým aj plynulosť kinetickej reakcie pohybu. Z toho nám jasne vyplýva, že emócie majú silný vplyv na kondičku a opačne.

Z hore uvedeného nám vyplýva, že oboje, telesná únava, ako aj emócie, ovplyvňujú aj technické prevedenie. Technické prevedenie zas ovplyvňuje kinetickú reakciu, ako aj sebavedomie a ďalšie emócie. Čiže svaly ovplyvňujú hlavu, hlava zas techniku. Hlava ovplyvňuje svaly a tie zas techniku. Technika ovplyvňuje hlavu aj svaly.

V stresovej situácii, hráč s jednoduchým a plynulým prevedením úderov používa a zaťažuje menej svalov, viac verí v svoje údery a tým pádom má aj oveľa menšiu šancu na pochybenie. Dokazuje to aj štúdia, kde mali hráči s jednoduchým a plynulým prevedením svojich úderov v kritických situáciách až o 30 až 45 % menej nevynútených chýb. Čím menej svalov používali, tým menšia bola šanca na pochybenie. Podobné to bolo pri vynútených chybách.

PSYCHIKA A SKÚSENOSTI

V súboji dvoch super fit hráčov s optimálnymi telesnými danosťami/schopnosťami a pripravenosťou, by s najväčšou pravdepodobnosťou vyhral ten skúsenejší a mentálne odolnejší hráč.

Mentálny tenis je veľmi všeobecný pojem. Nadobudnuté skúsenosti hráča, vrodené mentálne vlastnosti, aktuálna psychická pripravenosť, osobnosť a charakter hráča ovplyvnený okolitými vplyvmi. Práve tieto štyri rozličné faktory pravdepodobne najviac ovplyvňujú konečný výsledok zápasu. Všetky sú veľmi prepojené. Napriek tomu ich v tenise tak radi zovšeobecňujeme hádzaním do jedného vreca s nálepkou „mentálna hra“. Pri chápaní tejto témy sa tenisová verejnosť vrátane hráčov, trénerov, rodičov, ako aj fanúšikov nechápajúc detaily „stráca v preklade“.

Inteligencia nemá s úspechom v tenise absolútne nič spoločné. Skôr naopak, čím viac emócií a nápadov hráč má, tým skôr pochybí. Taký hráč by sa mal viac zamerať napríklad na štvorhru, kde by mal oveľa viac možností využiť svoje schopnosti. V zápase jeden proti jednému má hráč počas výmen extrémne málo času na rozhodovanie. Rôzne taktické variácie by mal mať hráč natrénované a zautomatizované a počas výmen sa aj tak zväčša rozhoduje podvedome. Emócie nahlodávajú psychiku hlavne medzi výmenami, keď má hráč viac času premýšľať. Menej skúsení hráči sa stávajú obeťou svojich emócií a naopak, tí najlepší hráči majú natrénované metódy, ako držať svoje emócie pod kontrolou.

Práve tieto ťažko nadobudnuté skúsenosti by mali zvýrazňovať hranicu a určovať rozdiel medzi prvým a desiatym, desiatym a stým, ako aj stým a päťstým profesionálnym hráčom. Mnoho semiprofesionálov umiestnených medzi miestami 200. až 500. miestom v rebríčku ATP je na tom výborne po fyzickej stránke, hrá tenis hodný prvej stovky, lenže im chýbajú potrebné skúsenosti a sebavedomie. V tomto prípade ale, samozrejme, hovoríme o hráčoch, ktorí už majú svoje mentálne a telesné schopnosti na výbornej úrovni. Prešli veľmi hustým sitkom a dokázali že „na to“ majú. Na tejto úrovni rozhodujú detaily.

Nadal je veľmi ťažko poraziteľný súper nielen vďaka tomu, že je silný po mentálnej a telesnej stránke, ale aj vďaka svojim obrovským skúsenostiam. V jeho technike sa síce nájde pár vecí, ktoré by sa dali vylepšiť, ale ako celok je jeho technika na veľmi dobrej úrovni a svojím prevedením úderov spĺňa všetky podstatné pozitívne prvky.

EVOLÚCIA

Váha, dĺžka a rozmery rakety sú už dlhé roky skoro identické. Zmenil sa len materiál. Veľkosť a váha loptičky sú taktiež skoro nezmenené. Rozmer kurtu je rovnaký. Rozdiely vo fyziológii a anatómii ľudského tela sú absolútne minimálne a nemajú skoro žiadny vplyv na potrebu zásadne meniť štýl úderov. Áno, asi najväčšia telesná odchýlka môže nastať u výšky jedinca, lenže výška nezohráva žiadnu rolu čo sa týka biomechaniky a technického prevedenia úderov a pohybu.

Obaja, aj vysoký aj nízky hráč, majú rovnaký cieľ, byť efektívni a úsporní. Evolúcia techniky by sa podľa uvedených faktov vlastne ani nemala riešiť. Mala by mať už dávno jasne stanovené normy vďaka rozpoznávaniu pozitívnych a negatívnych prvkov, ktoré ich ovplyvňujú. Vytvárame ju umelo len my ľudia a to neustálou analýzou a opakovaním toho, čo robí aktuálna svetová jednotka. Takýmto spôsobom vzdelávania sme vždy o desať rokov pozadu.

Čiže tvrdenie, že správnych technických prevedení je veľa, je zavádzajúce. Pohybom sa buď šetrí, alebo nadrába. Určité pohyby budú vždy limitovať a ďalšie zas uľahčovať.

V skratke povedané, do tohto bodu sú najdôležitejšie telesné schopnosti a technika. Drvivá väčšina hry je zautomatizovaná a hráč pri nej nemusí premýšľať. Psychika a taktika prichádza v momente, keď sa hráč rozhoduje o tom, kde podanie či úder umiestni a akú rotáciu použije. Pokiaľ hráč nemá dostatočné technické a telesné schopnosti, tak mu hlava veľmi nepomôže.

TECHNIKA

„Jeden z kľúčov k úspechu je sebadôvera. Dôležitým kľúčom k sebavedomiu je príprava,“ Arthur Ashe

„Ak chceš patriť k najlepším, tak potrebuješ dobrú techniku a možno ešte dôležitejšie je mať dobré oko. Ak vidíš loptičku skôr, tak máš viac času myslieť nad tým ako a kde ju zahráš,“ Rafael Nadal. Tento Nadalov citát by som si ešte doplniť nasledovne: Ak vidíš – čítaš hru súpera, tak máš viac času na prípravu a tým pádom si efektívnejší v prevedení svojich úderov.

„Môj tenis je agresívny, ale netvrdil by som, že je viac fyzický ako technický. Spolieham sa viac na techniku ako fyzickosť, ale byť fit mi, samozrejme, vždy pomôže,“ dodáva. Z toho vyplýva, že dobrá technika plus kondičná pripravenosť sa rovnajú väčšiemu sebavedomiu/pozitívnejšiemu nastaveniu. Všetko je úzko prepojené.

Technické limitácie, ako aj aktuálny psychický stav, môžu na druhej strane značne obmedziť hráčovu výkonnosť, spomaliť jeho celkový vývoj, ale aj limitovať jeho maximálny potenciál. Desaťtisíce tenistov po celom svete si neužívajú tenis tak, ako by mohli, len pre technické limitácie. V najhorších prípadoch som bol svedkom, ako zranenia spôsobené zlými technickými návykmi a následnou frustráciou z príliš veľkého počtu chýb, odradili hráčov od hrania tenisu, čoho následkom mnohí z nich predčasne ukončili svoju kariéru.

Začnime znovu od faktov. Tenis je o chybách. Štatistiky sú preto odrazovým mostíkom a odzrkadľujú aktuálny stav hráča. Závodný tenis sa hrá hlavne kvôli víťazstvám, bodom do rebríčkov a následnému postaveniu v rebríčkoch. Podľa toho sa hodnotí aj úspešnosť hráča. Matematika tu je veľmi jednoduchá. Ak hráč robí chyby, tak prehráva. Ak prehráva, tak nemá body. Ak nemá body, tak ma slabé umiestnenie v rebríčku.

Keďže technika úderov a pohybu má prsty niekedy až v 100 % nevynútených a značnej časti vynútených chýb, tak ťažko argumentovať proti tvrdeniu, že technika je v tenise kľúčová. Ak zaradíme hráčovo zlé rozhodnutia v zápase do taktiky, tak by u závodného juniora bola taktika v priemere zodpovedná za 20 až 40 %, technika až za 50 až 90 %, kondička za 10 až 40 % a psychika za 20 až  50 % všetkých chýb. U top profesionála by to bolo rozložené trochu inak. V poradí 40 až 60 % psychika, 30 až 40 % kondičná pripravenosť, 10 až 20 % taktika a až potom 10 až 20 % technika.

Nikdy nie je neskoro na úpravy. Aj Nadal aj Djokovič stále pracujú na detailoch. Dobrá technická pripravenosť (ako aj kondičná) totiž automaticky napomáha tenistovi zväčšiť svoje sebavedomie, dáva väčšie možnosti využiť svoje údery po taktickej stránke a navyše je vďaka nej hráč šetrnejší a menej opotrebúva svoje telo po telesnej stránke.

Žiadny geniálny vedec by nevynašiel prevratný liek bez finančných a technicko-materiálnych prostriedkov potrebných na realizáciu. Tie mu ale niekto musí najprv dať. Bez nich by bol jeho potenciál limitovaný tak, ako potenciál tenistu so zlou technikou. Väčšia sebavedôvera vo svoje schopnosti je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré rozhodujú v dôležitých momentoch o tom, kto strhne víťazstvo na svoju stranu.

Ak sa na výmeny hráčov pozriem okom experta, tak skoro každá loptička v sieti či aute má nielen svoje technické odôvodnenie, ale aj technické riešenie. To znamená, že technika má prsty v skoro 100 % výsledkov všetkých zápasov. U profesionálov to je, samozrejme, o niečo menej. Samozrejme. tieto chyby, ako aj technika, sú ovplyvnené kondičkou a psychikou hráča v momente, keď úder zahrá. Unavený hráč skôr zlyhá v technickom prevedení, ako aj hráč nervózny, hráč bez sebavedomia, či hráč pod tlakom dôležitosti situácie.

Z toho vyplýva, že telo a technika sú najdôležitejšie. Psychika (mentálna hra) ich len pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje. Veľká dôležitosť je jej prikladaná hlavne preto, že sebavedomie, emócie a mentálne vlastnosti hráča majú v určitom zmysle prsty v skoro každom údere. Ako sa ale teraz z toho vysomáriť? Je logické, že kondičný tréner tvrdí, že kondičná pripravenosť je to najdôležitejšie, športový psychológ zas tvrdí, že sú to psychika a emócie a tenisový tréner zas kladie dôraz na taktiku a techniku. Musia uživiť seba a svoje rodiny.

ĽUDSKÝ ORGANIZMUS

Tenisový hráč funguje podobne ako ľudský organizmus. Každý orgán v ľudskom tele má svoju úlohu. Mňa zaujímajú predovšetkým tie, ktoré plnia takú dôležitú úlohu, že by sme bez nich neprežili.

Je nemožné určiť, ktorý orgán je ten najdôležitejší. Je to srdce poháňajúce krvný obeh? Alebo pľúca, bez ktorých srdce nefunguje, či mozog, ktorý riadi všetko? Žalúdok, pečeň a obličky? Zhodnime sa na tom, že pre život potrebne sú všetky. Ich funkcia je tak silne prepojená a od seba závislá. V tenise by mozog predstavoval psychiku hráča, srdce predstavovalo telesné schopnosti hráča, pľúca predstavovali techniku, žalúdok predstavoval taktické vzdelanie, financie predstavovali svaly, šľachy, kĺby a kosti bez ktorých by sme sa nikde nepohli, sociálno-okolité vplyvy akými sú rodičia, partner, priatelia, tréner, či tréningové podmienky predstavovali obličky, pečeň a žalúdok, ktoré dokážu značne znepríjemniť človeku život.

Ďalej spomeniem životu potrebné činnosti ako dýchanie, pitie, jedenie, vylučovanie a spánok. Bez každého zo životných organov na 100 % umrieme, ako aj bez každej zo spomenutých životupotrebných činností taktiež na 100 % umrieme. Všetky organy sú závisle jeden od druhého, nefungovali by samostatne a tým pádom nemôžeme ohodnotiť ani jeden ako dôležitejší než ten druhý.

Tenis sa možno vyhráva hlavou, ale bez tela a rakety by sme sa nedostali cez prvé kolo ani na tom najslabšom turnaji, takže ukončím tento článok tým, že tenis nie je mentálny, ale hlavne komplexný šport, kde sa musí brat ohľad na telo, techniku, ale aj hlavu hráča.

Tenisového analytika Jána Solčániho nájdete aj na Facebooku (TU) a Instagrame (TU).

Bio trénera Jána Solčániho