BRATISLAVA – Dnes vám ako už tradične v pondelok prinášame poslednú časť z rozsiahleho rozprávania legendárneho Jana Kukala, v ktorej sa pozrieme na ďalšie významné osobnosti.
V záverečnej časti memoárov Jana Kukala sa dozvieme, kto bol v deväťdesiatych rokoch na okruhu najpohodovejší tenista. Obzrie sa aj za spoluprácou s Henrietou Nagyovou. Nezabudli sme ani na jeho úspešnú misiu pri kormidle ženskej slovenskej reprezentácie a samozrejme sme neobišli ani historky z exhibícií, ktoré spoluorganizoval v deväťdesiatych rokoch.
Jiří Novák (1975)
Držiteľ siedmich singlových titulov a osemnástich deblových z hlavného okruhu ATP bol šesť rokov najvyššie postaveným českým tenistom vo svetovom rebríčku. Od skončenia svojej kariéry v roku 2006 pôsobí ako tréner v Prostějove, kde okrem iných spolupracoval aj s ďalším českým reprezentantom Jiřím Veselým.
Zlínsky rodák, ktorý v pätnástich rokoch odišiel do Prostějova, trénoval najskôr pod prísnym dohľadom vlastného otca. Na Hané sa mu niekoľko rokov venovali aj Dan Trčka a neskôr Daniel Trávniček. V necelých osemnástich rokoch sa úspešne predstavil medzi juniormi na Roland Garros. Napriek tomu, že trofej nezískal, zanechal výborný dojem a tak sa renomovaní manažéri začali predháňať, len aby ho získali. Rýchlo sa etabloval v prvej stovke mužského poradia. A úspešný bol aj vo štvorhre, v ktorej spolu s partnerom Davidom Riklom vyhrali niekoľko významných turnajov.
Prebral som ho koncom deväťdesiatych rokov. Mal dvadsať päť, keď ma požiadal o spoluprácu a v rebríčku mu patrila 89. priečka. Uzavrel som s ním stávku o to, že sa prepracuje medzi desiatku najlepších, čo sa mu napokon po niekoľkých rokoch aj podarilo. Dotiahol to na pozíciu svetovej päťky, mal však podstatne na viac. Jirka bol najtalentovanejším hráčom, s ktorým som mal tú česť dlhodobo spolupracovať. Mal mimoriadny cit pre loptu a výborne „založené“ údery. Napriek tomu, že som v tom čase už mal za sebou prácu s mnohými hráčmi aj hráčkami, dokázal niečo, čo som predtým nezažil. Čokoľvek, čo som mu ukázal, automaticky realizoval vo svojej hre na dvorci. V najlepších hráčskych rokoch disponoval po Agassim druhým najlepším returnom na okruhu.
Jirka bol postrachom pre všetkých šampiónov na akomkoľvek povrchu. Štyrikrát dokázal poraziť Federera na veľkých turnajoch. Zdolal ho na tráve vo Wimbledone, dvakrát na antuke v Gstaade a Monaku, ako aj na koberci v hale parížskej Bercy. Ochotu vydať zo seba všetko aj za národný tím potvrdzovali jeho výsledky v Davis Cupe. V priebehu zápasu s USA v sezóne 2000 potreboval v Los Angeles na zdolanie legendárneho Samprasa iba tri sety, rovnako tak, ako o štyri roky neskôr v tej istej súťaži na nezlomného Nadala. (Novák je doposiaľ jediným hráčom, ktorý dokázal v Davis Cupe Španiela zdolať. – pozn. red.) Agassiho zdolal pre zmenu v roku 2002 na Turnaji majstrov v Šanghaji.
Počas našej viac ako trojročnej spolupráce som ho veľmi dobre spoznal. Bol skutočne jediný pohodový hráč z celej šírky svetovej špičky. Bohužiaľ až príliš. V prvom roku nevypustil žiadny zápas. Neskôr som však už dopredu vedel, v ktorých súbojoch nepôjde naplno. Najmä vtedy, keď sa už na raňajkách objavil s kufrom v ruke. Nebola to však iba jeho bezkonfliktná povaha, ktorá zapríčinila, že to nedotiahol do prvej trojky. Jirko je vzorným otcom rodiny. Bol síce najpohodovejší, ale keď sa to týkalo rodiny aj najtvrdohlavejší hráč, ktorého som kedy stretol. Bola to práve rodina, ktorá dostala zakaždým prednosť pred jeho tenisovou kariérou.
Henrieta Nagyová (1978)
Nagyová je slovenskou rekordérkou v počte získaných titulov na okruhu WTA. Triumfovala celkovo deväťkrát. Do profesionálneho tenisu vstúpila rodáčka z Nových Zámkov v roku 1994. Na rebríčku WTA bola najvyššie na 21. priečke v septembri 2001. S prestávkami sme spolu trénovali v rokoch 1996 – 2003. V súčasnosti vedie vlastnú medzinárodnú akadémiu a organizuje pre svojich zverencov zahraničné kempy.
Vzhľadom k tomu, že Daniela Hantuchová so siedmimi titulmi na konte a Dominika Cibulková s ôsmimi, už ukončili aktívnu kariéru, dovolím si tvrdiť, že tento rekord nebude ešte mnoho rokov prekonaný. Henrieta bola členkou víťazného družstva Fed Cupu v roku 2002. Aj keď triumfovala na turnajoch s menšou dotáciou, každé víťazstvo na okruhu WTA je vždy veľmi cenné a ťažko vydreté. Osobne nedelím turnaje na malé a veľké, sú len malé a veľké hráčky.
Až v závere jej kariéry zistil renomovaný švajčiarsky športový lekár príčinu jej menšej pohyblivosti. V detstve nemala dostatočne vyvinuté jadierka v bedrových kĺboch, takže jej rýchlosť bola do určitej miery limitovaná. Heňa bola najusilovnejšia hráčka, s ktorou som kedy pracoval. Trénovala s obrovským nasadením a s mimoriadne veľkými objemami záťaže. Svojím vynikajúcim profesionálnym prístupom bola vzorom pre všetky mladé hráčky.
Exhibície
Po roku 1993 sme s Ivanom Kmotríkom a Igorom Telekym zorganizovali sériu zaujímavých exhibícií. Nástupníctvo po spoločnom zväze si po rozpade republiky nechali Česi a Slovensko začínalo od nuly. Aj preto, že Slováci nemali žiadnych hráčov ani len v okolí stovky rebríčka, takže tie exhibície boli veľmi prospešné. Postupne prišli John Newcombe a Tony Roche. Po nich Boris Becker, Arantxa Sánchezová, Jana Novotná. A neskôr aj Thomas Muster, Ivan Lendl a ďalší. Pre toto prechodné obdobie to boli dobré akcie, o ktoré bol obrovský záujem a ktoré poskytli nemálo zábavných situácií. Pamätám sa ako Boris Becker priletel súkromným lietadlom bez pasu, ktorý nechal doma. Na pasovej kontrole si colníci urobili krátku poradu, po ktorej prišli s nečakaným návrhom. „Ak opustíte naše územie do 24 hodín, tak vás bez problémov vpustíme. A samozrejme, nesmiete sa o tom nikde zmieniť.“ Nato Becker ešte pred letiskom rovno zahlásil do televízie: „No ja som tu v podstate ako doma, ani pas nepotrebujem.“ Hrali na zimnom štadióne s Petrom Kordom pred 12–tisíc divákmi. Ubytovaný bol vo Forume a natoľko sa mu u nás páčilo, že šiel naspäť až na ďalší deň. Na exhibíciách nám štartovali významní zahraniční tenisti, ktorých sme sem dotiahli po známosti a za veľmi korektné sumy. Výnimkou bola iba Steffi Grafová, ktorá bola naozaj drahá a navyše ešte priletela aj bez rakety. Proti Karine Habšudovej tak hrala s požičanou. Našťastie výborne. O tri týždne neskôr zvíťazila aj vo Wimbledone.
Jeden rok aj na slovenskej reprezentačnej lavičke (1993)
Napriek spolupráci s viacerými významnými hráčmi bola v priebehu celej mojej trénerskej kariéry najobľúbenejšou činnosťou práca pri reprezentačných výberoch v tímových súťažiach. Jednoročné pôsobenie v úlohe kapitána slovenského fedcupového tímu prinieslo zásluhou výborných výkonov hráčok Kariny Habšudovej, Radky Zrubákovej, Kataríny Studeníkovej a Janette Husárovej veľmi pekný úspech. Postúpili sme z najnižšej tretej divízie až do finálovej skupiny vo Frankfurte, kde sme po víťazstve nad Dánskom veľmi tesne podľahli favorizovanému Nemecku.
Moškovi sa nepodriadil
Bohužiaľ, bola to moja prvá a zároveň posledná spolupráca so Slovenským tenisovým zväzom. Dôvodom k jej ukončeniu bola skutočnosť, že som sa v dostatočnej miere nepodriadil generálnemu sekretárovi STZ Igorovi Moškovi. Bude to už 28 rokov, a myslím si, že ukončenie vzájomnej spolupráce bolo viac na škodu pre slovenský tenis než pre mňa.
Pôsobenie Jana Kukala pri reprezentačných výberoch
1972 – tréner DC tímu Rumunska vo finále v roku 1972 v Bukurešti (proti USA 2:3)
1976 – tréner DC tímu Holandska
1977 – 1980 a 1984 – 1990 tréner DC tímu Rakúska (v roku 1990 semifinále s USA 2:3)
1977 – 1980 tréner fedcupového tímu Rakúska
1981 – 1983 kapitán fedcupového tímu Československa (v roku 1983 zisk titulu v Zürichu)
1982 – 1983 tréner DC tímu Československa
1993 – kapitán fedcupového tímu Slovenska
1994 – tréner DC tímu Malajzie
1999 – 2003 kapitán DC tímu Českej republiky
Desatoro Kukalových tenisových postrehov:
Tenisový šampión sa nedá urobiť, ten sa musí narodiť.
Šampión vie vyhrávať aj keď nemá svoj najlepší deň a hrá zle.
Šampión hrá najlepšie, keď vedie, nebojí sa vyhrať, ale nenávidí prehry.
Vyhrať stratený zápas je lepšie ako dosiahnuť orgazmus.
Nie sú malé a veľké turnaje, sú iba malí a veľkí hráči.
Tenistky je oveľa ľahšie trénovať ako koučovať. U tenistov je to naopak.
Tenis sa dá na rozdiel od golfu naučiť. Nevzdávajte sa predčasne.
Keď opustí tréner úspešnú tenistku, môže to byť horšie ako manželský rozvod.
Súčasné tenisové profesionálky by mali každé Vianoce posielať ozdobné gratulácie Martine Navrátilovej a B.J. Kingovej, ktoré im zaistili rovnaké finančné výhry na grandslamových turnajoch ako mužom.
Najlepšou povahou pre profesionálny tenis je happy gangster.
Všetky predchádzajúce články z obsiahleho rozhovoru s legendárnym Janom Kukalom nájdete TU.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár