BRATISLAVA – Poctivý prístup k tréningu a úspechy, ktoré Dominik Hrbatý dosiahol v priebehu svojej bohatej kariéry, ho v súčasnosti predurčujú do pozície prirodzenej autority a vzoru pre mnohých mladých hráčov.
Držiteľ šiestich turnajových titulov z okruhu ATP je živým príkladom toho, že aj bez výnimočného talentu môže tenista na medzinárodnej scéne preraziť, ak to naozaj chce a dokáže svojmu cieľu obetovať úplne všetko. Pri rozhovore o kondičnej príprave s Ivanom Gabovičom nezabudol bývalý dvanásty hráč svetového rebríčka poukázať aj na neprofesionálny prístup viacerých mladých hráčov k ich vlastnej príprave. A vzhľadom k tomu, že jeho slová majú svoju váhu, a majú čo dať mladým tenistom aj dnes, ponúkame vám ich v ďalšom samostatnom článku.
Dôležité aspekty športovej prípravy
„Tenisti sa pohybujú na hrane svojho športového života. Aj keď sa hráč cíti byť zdravý, môže sa ľahko zraniť preto, že mu chýba určitá zložka výživy. Každé nachladnutie sa môže bagatelizovať, ale iba do tej miery, ak neovplyvní 15 percent jeho výkonu na dvorci, čo môže ovplyvniť a rozhodnúť zápas.“
„Tieto aspekty športovej prípravy sme s Ivanom Gabovičom riešili do absolútnych detailov. Ako príklad uvediem nutričný program, ktorý mi zostavila lekárka. Ako výživový doplnok som pil špeciálne drinky určené onkologickým pacientom pre dobitie energie. Takto sme pracovali už v roku 1997, keď nebol ešte ani dostupný internet, pričom sme si sami museli zháňať informácie. Dnes to majú hráči z tohto pohľadu oveľa jednoduchšie a je až zarážajúce, že nie sú to ochotní podstúpiť a tieto informácie si aj vyhľadať.“
Výhrady k prístupu mladých hráčov
„Pamätám si na jedno zimné sústredenie, na ktorom sme boli aj s Mirom Gromlusom, Ferom Babejom, Lukášom Lackom a inými. Absolvovali sme výbeh pod lanovkou z Tatranskej Lomnice na stanicu Štart. Najprv som šiel sám s dvanásťkilovou vestou a po návrate o polhodinu neskôr som si beh zopakoval aj s celou skupinou. Ani ma neprekvapilo, že ma nikto nepredbehol. Už v tej dobe som si všimol, že niektorí z nich absolvovali sústredenie iba preto, lebo museli a nie preto, že by to robili pre seba. Netvrdím, že tento typ prípravy musia absolvovať s radosťou, ale mohli by aspoň s vedomím, že idú za vyšším cieľom, aby z nich boli lepší hráči. Aj keď kondička často bolí, je neodmysliteľnou súčasťou tenisu. A mladí tenisti sa s tým často stotožniť nedokážu. Občas si niečo zľahčia, skrátia bežecký úsek, alebo nejdú naplno s vedomím, že to aj tak nikto nezistí. A nikto z nich nemyslí na to, že klamú samých seba. V konečnom dôsledku na to doplatia nielen stratou rýchlosti, alebo slabšou vytrvalosťou, ale aj kvalitou úderov. Tá totiž nie je len výsledkom množstva odtrénovaných hodín na dvorci.“
„Ak príde hráč na dvorec unavený, úplne to postačí k tomu, aby počas zápasu loptu triafal o pol sekundy neskôr, čo má samozrejme dopad na presnosť úderu. Keď hra prestáva byť presná, začne to mať dopad na uvažovanie tenistu, na jeho rozhodnutia v konkrétnych výmenách. A podobný vplyv má únava na hráča aj počas tréningu. Ak mu z dôvodu únavy nefunguje niektorý úder, mentálne ho to rozladí, stratí pohodu. Začne napríklad zvažovať, prečo to nehrá správne napriek tomu, že ten úder už dva týždne trénoval. To, že tenista hrá v určitom momente dobre, vôbec nie je samozrejmosťou. K tomu sa musí jednoducho prepracovať. Na jednej strane si to vyžaduje hľadanie spôsobov a na druhej množstvo vôle, aby napokon stále mohol hrať svoj najlepší tenis.“
Čo znamená byť vo forme?
„Keď som sa raz spýtal jedného mladého hráča, čo vlastne preňho znamená, keď hrá vo forme, odvetil mi: „To je vtedy, keď to triafam kam chcem aj so zatvorenými očami.“ Táto odpoveď ma samozrejme neuspokojila a tak som sa pýtal ďalej: „Vďaka čomu to triafaš aj so zavretými očami?“ Odpovedal: „Mám dobrý cit v ruke.“ „Ale vďaka čomu máš ten cit v ruke? Odpoviem ti. Vďaka tomu, že ju triafaš stále a na rovnakom mieste a predovšetkým v správnej pozícii. Ale na to potrebuješ mať dokonalé postavenie k lopte a k tomu zasa potrebuješ mať perfektne pripravené nohy.“ Formu hráč nikdy nechytí len tak, z ničoho nič. Viacerí z nich to nechápu a preto je aj kondičná príprava z ich strany tak veľmi podceňovaná.“
„V čase, keď som utrpel zranenie v lakťovom kĺbe, som mal za sebou sériu 48 absolvovaných grandslamových turnajov v rade. To číslo vypovedá o dlhovekosti hráča, ktorý hral 12 rokov bez vážnejšieho zranenia. S čistým svedomím môžem povedať, že ma počas kariéry nikdy nechytili kŕče. Naopak, vždy som mohol odohrať zápas podľa vlastného taktického plánu. To znamená, že sme to s Ivanom jednoducho povedané, robili správne,“ uzavrel legendárny Hrbatý a my mu veľmi pekne ďakujeme za obohacujúci rozhovor a cenné informácie, ktoré môžu pomôcť mnohým začínajúcim tenistom v napredovaní ich kariéry.
Zdroj: ts – Igor Uher
Pridajte komentár