Home Najdôležitejšie Bilancia prvého wimbledonského týždňa: 3 kauzy a svetlá budúcnosť

Bilancia prvého wimbledonského týždňa: 3 kauzy a svetlá budúcnosť

by Marek Vaňous

BRATISLAVA – Wimbledon je môj najobľúbenejší turnaj roka. Zbožňujem rýchly povrch a tenis, ktorý sa na ňom hrá. Tešil som sa, ako si po prvej polovičke sadnem a zhodnotím všetky veľké príbehy. Žiaľ, tie rozprávkové tento rok dostávajú poriadne na frak od množstva problémov a káuz.

Prize money stačia

Na kauzu číslo jeden stačil deň a pol. Za ten čas stihlo až príliš veľké množstvo hráčov zistiť tesne po prvom sete, že na tento ročník fyzicky nemajú, zbaliť odmenu a utekať domov. A aj to iba v lepšom prípade. Taký Nick Kyrgios mal dôležitejšie povinnosti v podobe sprievodcu dvom juniorkám po nočných podnikoch. Austrálske farby nepodržal ani Bernard Tomič, ktorý sa priznal, že ho tenis nebaví a hrá ho iba preto, aby po skončení kariéry nemusel pracovať. Čo k tomu dodať? Hráči a hráčky roky bojovali o zvýšenie odmien nielen pre víťazov, ale aj pre neúspešných v prvých kolách. Na Wimbledone 2017 dostala ich snaha tvrdé K.O. A to od vlastných kolegov.

Pomalý a šmykľavý

Aby to však nevyzeralo, že za každým skrečom je vypočítavosť, svoj podiel má tento rok aj povrch. Netradičné sucho a horúčavy urobili z kurtov skôr pieskovisko. Pošmyknutí a pádov je až príliš veľa na čele s hororovým zranením Bethanie Mattekovej-Sandsovej. Organizátori v zúfalstve schovali celý piatkový program na Centrálnom kurte pod strechu, aby trávu uchránili pred slnkom. Žiaľ, ostatné kurty takúto možnosť nemajú. Kristina Mladenovičová s Alison Riskeovou spoločne žiadali prerušenie zápasu, pretože dvorec číslo 18 bol podľa ich slov nehrateľný. A tieto dámy nie sú jediné, kto má na povrch ťažké srdce.

Okrem šmykľavosti je totiž tohtoročná tráva opäť výrazne pomalšia. Dustin Brown a Jelena Ostapenková dokonca tvrdia, že rýchlejšia bola aj parížska antuka a výsledky, ale aj predvádzaný štýl v doterajšom priebehu, im rozhodne neodporujú. Trend v posledných rokoch je jasný. Pomalší povrch znamená dlhšie výmeny a práve o to išlo aj wimbledonským organizátorom pri zmene trávnatého mixu začiatkom tohto tisícročia. Treba sa však zamyslieť, či nezašli priďaleko a popri variabilnom tenise a prechodoch na sieť neodsúdili aj jedinečnosť tohto turnaja a tenisovú rozmanitosť.

Všetci nakope

Ročníku 2017, popravde, nepomohol ani „pavúk“. Mám na mysli hlavne mužskú časť. Hneď po žrebe som smútil za každého nestranného fanúšika a hoci sa so mnou viacerí známi vadili, potvrdilo sa to aj v praxi. V podcaste s telovýchovným vedúcim TakUrcitee.sk Bohumilom som predpovedal 8 štvrťfinalistov, a pokiaľ si dobre pamätám, až 5 z nich sa nakoniec ocitlo v jednej štvrtine. Tej Federerovej. Naopak Murrayho, Nadalova ale hlavne Djokovičova časť „pavúka“ zostala úplne otvorená. Niežeby tam neboli zaujímavé mená, ale každý z týchto top hráčov buď nemá formu alebo neobľubuje trávu. Takto sa Novakovi sami odpratali z cesty del Potro, Gasquet či Monfils a v súboji o štvrťfinále ho čaká Mannarino (a takého Murrayho Benoit Paire)! Nechcem, aby to vyznievalo, že týmto pánom neprajem, božechráň. Ide skôr o to, že Wimbledon bol vždy špecifický ťažkými testmi pre favoritov a teda aj skvelými zápasmi od prvých kôl. Pri súčasnej „forme“ dvoch najvyššie nasadených a Nadalovom minimálnom čase na presun z antuky tu bol obrovský potenciál na prekvapivé mená štvrťfinalistov či semifinalistov. Dimitrov, obidvaja Zverevovci aj Raonič sa však vytlčú buď navzájom alebo na Federerovi a všetko zostáva po starom. Pre nezaujatého fanúšika naozaj škoda.

Bude (a na Slovensku už je) lepšie

Napriek tomu prvý týždeň v SW19 ponúkol aj viacero pekných príbehov. Fotku Isnera so Selom, Azarenkovej návrat, niekoľko super zápasov. Ten najkrajší má však slovenské farby. Znovuzrodenie Magdalény Rybárikovej zaplátalo dieru v srdciach všetkých „Saganfanúšikov“ a ako písal Martin Petro vo svojej úvahe, pokojne môže ešte pokračovať. Magda dokázala skalp svetovej trojky potvrdiť ďalším cenným víťazstvom a žreb jej núka šancu minimálne na top osmičku. Nemá čo stratiť, hrá skvele, tráva jej štýlu dokonale sedí a tak zostáva jediné, poriadne si zvyšok turnaja užiť.

To isté platí aj pre nás ostatných. Wimbledon 2017 možno ponúkol až príliš veľa ťažkých tém, ale pri pohľade na osemfinálové zápasy ako Federer – Dimitrov, Raonič – Zverev alebo Azarenková – Halepová je jasné, že v druhom týždni sa blýska na oveľa lepšie časy.

Podobné články

Pridajte komentár

Leave a Comment

5 × 4 =