Analýzy hráčov: Roger Federer

Myslím, že je ten pravý čas venovať miesto v tomto blogu niekomu špeciálnemu. Už som analyzoval velikánov akými sú Djokovič či Nadal, ale dovolím si tvrdiť, že značka menom Roger Federer je niečo ešte výnimočnejšie.

Priznám sa, že som nikdy nebol fanúšikom Federera, ale vždy som ho za to, čo predvádza a čo dokázal, nesmierne rešpektoval. Možno aj preto, že mi už išlo na nervy to, ako každý druhý tréner či hráč po celom svete nosí oblečenie s jeho iniciálami, hrá s tou istou raketou a snaží sa za každú cenu opakovať jeho forhend a servis.

Roger nie je len najbohatším tenistom, ale aj najrozpoznávanejším športovcom na svete. Vedie možno až nudne usporiadaný rodinný život, má štyri deti, luxusné nehnuteľnosti po celom svete, sú po ňom pomenované ulice a jeho tvár je na poštových známkach. Nikdy nebol kontroverzný a všade sa o ňom píše a rozpráva len v superlatívoch. Určite ho ovplyvnilo správanie a herný prejav jeho najväčších idolov, ktorými boli Stefan Edberg, Boris Becker či Pete Sampras. Roger podľa svojich vlastných slov hrá jednoručný bekhend len kvôli nim. Nesmiem zabudnúť ani na jeho bývalého trénera Petra Cartera, ktorý mal taktiež výborný jednoručný bekhend.

Dovolím si povedať, že nik nebol lepším ambasádorom športu a tenisu. Nik to nerobil tak elegantne a džentlmensky. Vždy rešpektoval svojich protivníkov. Nikdy dokonca neskrečoval ani jeden zápas.

Roger vždy dokázal až nadpozemsky kontrolovať svoje emócie. S médiami komunikuje rozvážne a na otázky reaguje premyslene. Je dokonca aj vtipný.

Už dlhšiu dobu som vedel, že Rogera Federera nemôžem len tak obísť. Teraz nastal ten správny čas a to hneď z niekoľkých dôvodov. Momentálne sedím u známeho len dva kilometre od švajčiarskeho mestečka Berneck pri Bodamskom jazere, kde Roger Federer vyrastal. Švajčiarsko tam hraničí s Rakúskom a Nemeckom. Všetci tu rozprávajú len o Federerovi. V júni mi bolo povedané, že Roger predal svoju supermodernú sklenú vilu vo Wollerau s výhľadom na Zürišské jazero a za cca 45 miliónov frankov kúpil 16 000 m2 veľký pozemok hneď na druhej strane jazera v mestečku Rapperswil-Jona.

Je to len kilometer od môjho nového pôsobiska. Ktovie, možno budeme susedia. Švajčiarsko je krásna horská krajina ideálna na turistiku. Tréning v horách nepomáha len po kondičnej, ale aj po mentálnej stránke. Posúvajú sa tam hranice a hráč zisťuje, že jeho telo toho dokáže oveľa viac ako si myslel. Pri jednom takom „výlete“ som nedávno splnil sen jednému slovenskému juniorovi. Spojili sme príjemné s užitočným a počas turistiky vo vysokohorskom prostredí švajčiarskych Álp sme sa zastavili pri Rogerovom horskom sídle v nemenovanom rezorte neďaleko mesta Chur.

Je to veľký pozemok s nádhernými výhľadmi na alpské štíty. Roger vraj veľmi rád lyžuje, ale zo zdravotno-bezpečnostných dôvodov sa tejto záľube zatiaľ vyhýba. V tomto prostredí prepletenom lyžiarskymi vlekmi si svoj tenisový dôchodok určite dosýta užije.

Dnes je už po finále Wimbledonu, kde obaja, Djokovič i Federer, predviedli len to najlepšie, čo vedia. Prvé čo sa mediálne riešilo, bol počet grandslamových trofejí, ktoré finalisti získali a či sa podarí Djokovičovi predbehnúť Federera. Zamyslel som sa nad tým, že len málokto si uvedomuje to, ako sú si Nadal, Djokovič a Federer podobní. Každý z nich pochádza z inej krajiny, hovorí inou rečou, má iný temperament, vzhľad a dokonca aj iný účes. Čo ale spája týchto troch šampiónov? Určite nenarážam na počet grandslamových trofejí, ktorých získal Nadal 18, Djokovič 16 a Federer 20. Býk Nadal, „vtipálek“ Djokovič a džentlmen Federer sa síce navonok prezentujú odlišne, ale tie najpodstatnejšie mentálne vlastnosti šampióna ich spájajú.

Všetci traja chcú stáť na vrchole a nič iné ich neuspokojí. Spoločné majú extrémnu ambicióznosť, ctižiadostivosť a cieľavedomosť. Sú to veľmi dôležité vlastnosti. To, že má dieťa na stene plagát Federera a tvrdí, že chce byť svetovou jednotkou, ale ešte nič neznamená. Jedna vec je po niečom túžiť a tá druhá je pre to niečo aj urobiť. Čo je daný hráč ochotný za svoje sny obetovať? Koľko času trávi dobrovoľne na kurte, keď už nemusí? Snívať je síce pekné, ale ešte dôležitejšie sú úsilie, odhodlanie a nasadenie, ktoré hráč odovzdá v príprave. Pracovitosť, sebadisciplína a húževnatosť sa budujú a sú z najväčšej časti ovplyvnené rodičmi a okolím, v ktorom športovec vyrastá.

Nadal, Djokovič ani Federer vám neodpustia ani jeden fiftín. Majú v sebe ducha bojovníka. Práve bojovnosť ich ženie za jediným cieľom, ktorým je víťazstvo. Sú hladní po víťazstvách a žiadne semifinále ich neuspokojí. Chcú len trofeje a každá prekážka je pre nich len výzvou pracovať na sebe ešte tvrdšie. Ďalšou vlastnosťou šampióna, ktorá týchto troch spája, je vytrvalosť a neoblomnosť. Tenis nie je o jednej loptičke, jednom sete, zápase a ani turnaji. Vyrovnanosť výkonov je na tých najvyšších pozíciách extrémne dôležitá. Každý zo spomenutej trojky tenis miluje a nedá sa len tak zlomiť nejakým neúspechom. Majú to v DNA. Ako bolo povedané vo filme Rocky Balboa: „Nie je to o tom, ako silno dokážeš udrieť. Je to o tom, aký silný úder dokážeš prijať a ísť ďalej… Takto sa vyhráva!“

Marat Safin mal dostatok, ak nie viac talentu ako Federer, lenže jeho vzťah k tenisu bol aký bol a možno práve preto nebol dostatočne vytrvalý na to, aby dokázal posúvať Federera ďalej. Marat Safin by do tejto trojky nezapadol. Potom prišiel Nadal a neskôr Djokovič. Vytvorili pelotón, ktorý sa utrhol ďaleko od ostatných hráčov. Jeden druhého motivovali a posúvali ďalej. Ich finálové zápasy boli ako súboje titanov z iného sveta. Úroveň ich fyzického nasadenia, boj o každú loptičku a stopercentná koncentrácia robia z ich zápasov extrémne atraktívne lákadlo pre každého športového fanúšika. Je neuveriteľné, že Roger Federer s nimi dokáže aj v tomto veku držať krok. Momentálne je na okruhu len jeden hráč, ktorý je rovnako, ak nie viac talentovaný ako Roger Federer. Je ním Nick Kyrgios. Tento talent ale majú spoločný, bohužiaľ, len po stránke telesných schopností a zručností. Nickov cit pre loptičku, koordinácia, predvídavosť a schopnosť tvoriť sú úžasné. Má dar a on to vie. Bohužiaľ, ešte nevie ako s ním nakladať tak, aby naplno využil svoj potenciál. Jeho najväčším protivníkom je on sám.

ŠTÝL HRY

Svojou agresívnou celodvorcovou hrou, tvorivým prejavom, výborným podaním, citom a excelentnou hrou na sieti je Roger, bohužiaľ, asi posledným dožívajúcim hráčom prezentujúcim tento štýl hry.

Federer bol tenisom posadnutý už ako dieťa. Hrával hodiny o stenu a kdekoľvek mohol do niečoho kopal. Bol vraj veľmi aktívne dieťa. Od malička miluje hrať a vyhrávať. Tenis je jeho životná láska, niečo, čo ho posadlo a drží až dodnes. Federer sa neraz rozplakal. Prejavuje tým obrovské emócie, ktoré v sebe dokáže počas zápasov tak dobre skrývať. Keď bol Roger junior, tak často hádzal raketu a navonok prejavoval svoje emócie výkrikmi.

Láska k športu, bojovnosť, nasadenie, vrodená ambicióznosť a veľké emócie, to všetko mi pripomína aj moju mladosť. Moment, keď som sa ako osemročný zapozeral v televízii na daviscupový zápas medzi Česko-Slovenskom a Rakúskom. Je to síce už 31 rokov, ale dodnes si pamätám zápas medzi Karlom Nováčkom a Alexom Antonitschom. Tenis bol pre mňa láskou na prvý pohlaď. Nedávno som mal tú česť sa osobne Karlovi poďakovať. Bolo to nostalgické a vtedy som si uvedomil, akú moc majú v rukách známi športovci. Či chcú, či nechcú, dokážu meniť životnú dráhu, motivovať a inšpirovať masy. Tak, ako aj Roger zmenil život tisíckam mladých hráčov po celom svete. Tak, ako Roger inšpiroval aj svojich dnešných rivalov. Bol ich vzorom a dnes je ich súperom. Dimitrov, Tsitsipas… a mnoho ďalších. Roger im dal nádej a vniesol do ich života vášeň.

Sám som si nazbieral po minciach v tých najmenších halieroch 116 československých korún. V Priore som to všetko vysypal predavačke na pult a kúpil si svoju prvú drevenú raketu Lion. Svojvoľne som hodiny hrával o stenu, v úzkej chodbe v panelákovom byte som otravne celý čas vyzýval na zápas rodičov s penovou loptičkou v ruke. Každý deň som po škole hrával s o päť rokov staršími chalanmi na štrkových sídliskových kurtoch, ktoré sú dnes už zarastené trávou alebo sa zmenili na parkoviská. Aspoň to nás s Rogerom spája. Tiež som sa zamyslel nad tým, koľko zo všetkých mojich zverencov, ktorých som za svoju kariéru trénoval či stretol, tenis nielen milovalo, ale bolo preň ochotných spraviť čokoľvek. Napočítal som ich extrémne málo. Znamená to pre mňa viac, ako to, koľko turnajov vyhrali, či koľko peňazí si tenisom zarobili.

PERFEKCIONALISTA, KTORÝ SA CHCE STÁLE ZLEPŠOVAŤ

Roger sa vždy dokázal prispôsobiť dobe a jeho hra prešla premenami. Je veľmi adaptabilný a to dokonca aj dnes vo veku skoro 38 rokov. Roger trpezlivo pracoval na tom, ako prispôsobiť svoju hru a vyhrávať aj na antuke. V roku 2009 sa mu podarilo vyhrať French Open. Na nejaký čas bol Roger v tieni Novaka Djokoviča, ale neustále hľadal cestu ako to prelomiť a v roku 2017 sa mu po piatich rokoch znovu podarilo vyhrať Wimbledon. Len nedávno Roger zamestnal slávneho Švéda Stefana Edberga, čo vnieslo do jeho hry ďalšie nové prvky. Federer je pomerne starý, dlhé výmeny mu možno už tak nevyhovujú a preto začal ešte viac skracovať hru, meniť rytmus, chodiť častejšie a rýchlejšie na sieť.

„Jedna vec, ktorú som sa vždy snažil urobiť, je pýtať sa sám seba. Dokonca aj v tých najlepších časoch, keď som sotva prehral nejaké zápasy, a tiež keď hráte zle alebo sú veci zlé, vždy si kladiete otázky. Som dosť dobrý? Čo musím zlepšiť? Ale keď víťazíme a veci idú dobre, tak máme tendenciu na to zabúdať. Práve vtedy je ten najlepší čas pýtať sa, čo bolo aj podstatou v mojej kariére,“ hovorí Roger Federer.

OBROVSKÝ VPLYV

Úspešné príbehy, ako ten jeho, sú síce krásne, ale nie sú pre každého. Roger Federer je vzorom pre desaťtisíce ľudí po celom svete. Ma veľkú moc a je si toho vedomý, pretože vysiela naozaj pozitívny odkaz. Je džentlmen, je vtipný, má usporiadaný rodinný život a pôsobí pomerne skromne. To majú ľudia radi. K tomu pridáme ešte jeho elegantný herný prejav spojený s ladnými pohybmi a takmer perfektnou technikou. Tento človek je jednoducho fenomén a ani trochu sa nečudujem jeho fanúšikom, lebo človek ho musí buď obdivovať alebo zo závisti nenávidieť.

Táto moc má ale dve strany. Problém s úspešnými ľuďmi, akým je aj Roger Federer, spočíva hlavne v tom, že všetci sa ich za každú cenu snažia kopírovať a očakávajú tie isté výsledky. Opakovaním jeho techniky, stravovacích návykov, toho ako sa oblieka a s akou raketou hrá, nespraví z nikoho svetovú jednotku. Často sa to končí sklamaním, pretože oblečenie, raketa a rovnaký štýl úderov nestačia. Federerovu bojovnosť, ctižiadostivosť, húževnatosť, lásku k športu, ktorý vykonáva a v neposlednom rade jeho motorické a koordinačné schopnosti nemá každý z nás. Asi tak, ako sa nie každý z čitateľov autobiografie Steva Jobsa stane slávnym vynálezcom.

NIK NIE JE PERFEKTNÝ

Plynulosť, ladnosť a elegancia. Fantastický forhend, efektívne podanie, krásny jednoručný bekhend, vynikajúci slajz, kvalitné voleje… Bolo by nudné a otrepané, keby som začal písať o tom, aká úžasná a plynulá je hra Rogera Federera.

Pár chybičiek by som našiel, ale tie naozaj nestoja za reč. Radšej skúsim byť viac užitočný a budem sa sústrediť na to, čo by sme od neho kopírovať nemali. Predtým, ako začneme kopírovať pohyb svetových jednotiek, by sme mali vedieť rozoznávať pozitívne od negatívnych prvkov v ich hre. Každý hráč má totiž za sebou svoj príbeh a vývoj, ktorým prešiel.

V hre skoro každého profesionálneho hráča sú detaily, ktorým sa chceme vyhnúť, ale aj pozitívne prvky, ktoré má väčšina z nich. Napríklad Rogerovo východné držanie pri forhende má svoje limitácie a nebude vyhovovať každému hráčovi. Rogerov náprah pri forhende je kratší, kompaktnejší a založený na uvoľnenosti pohybu. Učiť tento pohyb osemročných olympionikov a dúfať, že budú mať forhend Federera, je veľkou chybou. Sledovať a kopírovať Rogerov pohyb a postavenia počas rozcvičky v tréningu a jeho postavenia počas zápasu je niečo úplne iné. V informáciách a videách z internetu sa dá veľmi ľahko „stratiť v preklade“. V tomto bode by ale mali usmerňovať svojich zverencov tréneri.

YOUTUBE VIDEÁ

Ľudia sa dnes učia všetko z videí. Vizualizácia je veľmi efektívna forma výučby, ale takýto spôsob vzdelávania bez schopnosti rozoznávať pozitívne od negatívnych prvkov v pohybe a úderoch môže byť často mätúci a zavádzajúci. Na internete máme totiž k dispozícii obrovské množstvo videomateriálu, z ktorého si laik len ťažko vyberie to správne. Vzhľadom na ľahký prístup a dlhšie výmeny, ľudia nahrávajú profesionálnych hráčov hlavne pri tréningoch a rozcvičkách. Problém ale spočíva v tom, že „profíci“ hrajú v porovnaní so zápasovým nasadením v rozcvičke často uvoľnene na vystretých nohách, používajú lenivejšie otvorené postavenia, atď.

KOĽKO EŠTE?

Koľko ešte dokáže Federer zotrvať na úplnom vrchole a koľko toho ešte vyhrá? To nevie asi nik, ale čo viem, je to, že Roger je veľmi ambiciózny. Vyhral už všetko, čo sa len vyhrať dá. Všetko okrem dvojhry na olympiáde. A práve to je podľa mňa jeho ďalšou métou. Ak sa mu to podarí, tak „maestro Fedex“ možno k smútku desaťtisícov svojich obdivovateľov zavesí raketu na klinec.

Tenisového analytika Jána Solčániho nájdete aj na Facebooku (TU) a Instagrame (TU).

Bio trénera Jána Solčániho