Ako na faktory obmedzujúce športový výkon? Peter Grič vysvetľuje chyby rodičov a trénerov v tréningovom procese

95

BRATISLAVA – Viete, čo majú spoločné výhra a prehra? Chcete vedieť, kde najčastejšie robia rodičia chyby, keď vyprevádzajú svoje deti na zápas?

Bratislavský tenisový zväz začal organizovať v priebehu mládežníckych turnajov prednášky pre rodičov mladých tenistov. Prvá z nich sa konala na kurtoch klubu TK Jednotka. Témou boli obmedzenia športového výkonu a najčastejšie chyby v tréningovom procese. Slova sa ujal šéftréner VTC Pezinok a športový poradca Peter Grič.

V čom vidíte hlavný prínos týchto prednášok?

“V prvom rade majú možnosť priniesť do tenisového prostredia širší prehľad ohľadom športového výkonu hráča, čo všetko obnáša tréningový proces. Tenisové tréningy sú už len čerešničkou na torte. Pevný základ potenciálu hráča sa vytvára kalokagatiou, čiže harmóniou medzi fyzickými a mentálnymi schopnosťami hráča. A tu sa to všetko len začína.“

Skúste v stručnosti oboznámiť čitateľov s témou vašej prednášky na kurtoch klubu TK Jednotka.

“Prednáška bola o faktoroch obmedzujúcich športový výkon a najčastejších chybách, ktorých sa dopúšťajú rodičia, tréneri a hráči v tréningovom procese a v priebehu zápasov. Prednášku doplnili príklady z praxe spojené s diskusiou.“

Ktoré faktory najčastejšie obmedzujú športový výkonu tenistu v zápase?

“Najčastejšími obmedzeniami športového výkonu v zápase sú zranenia, vyplývajúce z nie vhodne nastaveného tréningu hráča. Tých príčin je naozaj veľké množstvo. Problém môže vzniknúť pri nedostatočnej komunikácii medzi kondičným a tenisovým trénerom. Dôvodom býva aj absencia alebo nedostatočný objem regenerácie. Ďalej nevhodná strava a pitný režim, zlé dýchanie. Častokrát vyplývajú zo zlého mentálneho nastavenia. Samotný výkon ovplyvňujú aj strachy, nešportové správanie, frustrácia a odovzdanosť. A v neposlednom rade nevhodná, alebo úplná absencia rozcvičky, či absencia všeobecnej predzápasovej prípravy.“

Akým obmedzeniam v mentálnom nastavení čelia tenisti v priebehu zápasu?

“Častým obmedzením a asi najmenej príjemným sú obavy z chýb, strach zo zlyhania, alebo z prehry. Najväčšou chybou, ktorej sa ako rodičia dopúšťame je, že sme až príliš zameraní na samotný výsledok zápasu a nie na predvedený výkon. Vážnym problémom je aj strata koncentrácie a pozornosti. A rovnako tak aj samotné správanie hráča na dvorci, najmä ak ide o agresívne prejavy. Nemenej podstatnými faktormi obmedzujúcimi výkon na kurte bývajú aj negatívne nastavenie hráča, frustrácia, či demotivácia.“

Tvrdíte, že výsledok našej činnosti sa tvorí v prítomnosti. A preto je škodlivé prebytočné zameranie na konečný výsledok, či už na výhru alebo prehru. Skúste nám to objasniť. Čo majú v tomto kontexte spoločné výhra a prehra?

“Zameraním sa na našu prítomnosť, to znamená na hru, ktorú v tomto okamihu predvádzame, vytvárame našu budúcnosť, či už výhru alebo prehru. Výhra aj prehra, aj keď sú to opačné veličiny, majú základ rovnaký – hra. A to je ten najväčší poklad v našom procese. Teda platí, že výhra a prehra sú dôsledkom našej hry. Čiže nastavenie by malo byť na našu hru, či už vyhrávame, alebo prehrávame.“

V rámci prednášky ste uviedli, že na rozdiel od doby, v ktorej vyrastala staršia generácia hráčov, dnes dávame deťom veľa vecí zadarmo, čo má za častý následok ich neschopnosť riešiť problémy. Napríklad na kurte keď sa po zlyhaní v kritických momentoch častokrát predčasne vzdávajú.

“Áno, my sme žili v dobe, kedy sme si museli všetko zaslúžiť. Dnešná mládež dostane všetko zadarmo a na zlatom podnose. A potom sa čudujeme, že deti sa okrem mobilu nudia, nevedia nič spraviť poriadne, nič ich nebaví. V komunikácii sú hráči vyzbrojení kopou výhovoriek typu ako sa to nedá a podobne.“

Ako majú deti prekonať frustráciu po zlyhaní v kritických momentoch?

“Existuje veľa spôsobov, ako pracovať s frustráciou, ale opäť to veľmi súvisí so zameraním pozornosti. Kam pozornosť smerujeme, tam energia putuje. Je dôležité si uvedomiť, že o našej pozornosti rozhodujeme len my sami a takisto len my sami nesieme za to aj svoju zodpovednosť.“

“A práve v momentoch, keď sa deti snažia prekonať frustráciu po zlyhaní v kritických momentoch, je nutné uvedomiť si tú najzásadnejšiu vec. „Keď sa ti nedarí, zameraj sa na riešenia, nie na problém.“ Väčšina hráčov totiž rieši situáciu hľadaním a popisovaním toho, čo sa už stalo. Zaoberá sa problémom. Lenže problém v danej chvíli už neexistuje a to, čo sa stalo, už nikto neovplyvní. Už je tu len ďalšia situácia a možnosti riešenia, ako ju zvládnuť. Ako? Je viacero spôsobov ako ich riešiť. Treba si len vybrať ten najvhodnejší. Napríklad. Zamerať svoju pozornosť na vlastné silné stránky. Použiť vnútornú komunikáciu, alebo vykročiť zo zóny pohodlia. Problém neexistuje, je to len situácia, ktorá má viacero riešení.“

Jedno z vašich kľúčových pravidiel, o ktorých ste prednášali, je zameranie pozornosti v priebehu zápasu. Povedali ste: „Čo neovplyvníme, to neriešime.“ Čo ste tým mysleli?

“Je veľa faktorov, ktoré môžu ovplyvniť výsledok zápasu. Napríklad vietor, krivý kurt, súperovo šťastie, rozhodca, moja hra, páska, čas. Napriek tomu že 80 % vecí neovplyvníme, máme našu pozornosť v zápase väčšinou zameranú práve na tie negatívne faktory. Ako napríklad pred chvíľou pokazená lopta. Nevyhovujúce počasie, silný vietor, do očí páliace slnko či dážď a samozrejme aj ľudský faktor. Tiež neobjektívny rozhodca, stresujúci, či neprajný rodič za plotom, alebo zle naladený nepríjemný tréner a samozrejme aj prejavy protihráča. Ak vlastnú pozornosť tenista smeruje viac na svoje okolie, nedokáže podať plnohodnotný výkon.“

“Preto je nesmierne dôležité si uvedomiť, ktoré faktory viem ovplyvniť, ako napríklad vlastnú hru, vlastné silné stránky, svoje tempo hry. A to je dôvod aby sme preniesli svoju pozornosť na seba. Len tak môžeme skutočne rozhodovať o svojom výkone, ktorý ovplyvňujeme len my sami. A tie ostatné, ktoré neovplyvníme, jednoducho ani neriešime. Alebo sa im snažíme prispôsobiť. Na druhej strane, to čo viem ovplyvniť, tak to aj riešim. Čiže zas a znova ide o zameranie pozornosti. Takto to znie jednoducho a ono to naozaj aj jednoduché je, iba v praxi to veľakrát nie je také jednoduché aplikovať. Avšak tak, ako sa dá natrénovať úder, tak sa dá trénovať aj zameranie našej pozornosti.“

Za jeden zo základných prostriedkov, ktorými by sme vedeli správne zamerať pozornosť hráča počas zápasu, považujete pauzu medzi jednotlivými výmenami. Čo by v jej priebehu mal tenista robiť?

“Pauza patrí podľa mňa k základným taktickým prvkom preto, že slúži k tomu, aby sme sa vedeli stopercentne pripraviť na nasledujúcu výmenu. Základné kroky v pauze:

1. Emócia von z tela (pozitívna aj negatívna), odskok z miesta činu.
2. Zameranie pozornosti na dýchanie, pričom podľa náročnosti výmeny používame rôzne techniky.
3. Uvoľnenie sa a zameranie pozornosti na prítomný okamih – vlastnú hru.
4. Povzbudenie sa – nabudenie a namotivovanie.”

Je nutné trénovať pauzu? Myslím tým správne dýchanie, rytmus alebo mentálne nastavenie?

“Osobne si myslím, že pauza a mentálne nastavenie sú významnými prvkami, ktoré prispievajú k výkonu hráča a tým pádom aj k jeho výsledku. Takže si myslím, že v dnešnej dobe sú to nevyhnutné nástroje v modernom tréningovom procese.“

Ďalším zaujímavým bodom vašej prednášky bolo budovanie samostatnosti hráča. Tvrdíte, že samostatný hráč je zodpovednejší. A zodpovednosť je jedným z hlavných predpokladov k tomu, aby sme naučili deti riešiť problémy.

“Myslím si, že budovanie samostatnosti je veľmi dôležitý prvok v živote každého dieťaťa a to nie len športovca. Deti vedené k samostatnosti získavajú cennú skúsenosť, ktorá je v živote neprenosná. Na základe vlastných skúseností, či sú už negatívne ako napríklad o našom učiteľovi, alebo pozitívne, sami sa učíme a rozvíjame vlastnú osobnosť. Musíme hráčovi poskytnúť čas a priestor na zorientovanie sa v rôznych situáciách. Ak rodičia vedú mladého hráča k samostatnosti v živote a rovnako tak aj tréneri na tréningu, mladý tenista oveľa lepšie zvláda zápasové situácie. Sám vie, čo má v danej chvíli robiť a na čo sa zamerať. Sám sa rozhoduje v danej situácii a sám nesie zodpovednosť za výsledok. Ak je výsledok pozitívny, daná situácia je našim priateľom. Ak je výsledok negatívny, daná situácia je našou skúsenosťou a naším učiteľom.“

Čo odporúčate rodičom, ako spraviť prvý krok ku zmene nastavenia?

“Prvý krok je začať vnímať sám seba a uvedomovať si svoje emócie, nálady a hlavne svoju komunikáciu s okolím a so samým sebou. Dozvedieť sa o sebe viac a to položením si zopár jednoduchých otázok. Kde som a čo mám? Čo chcem? Ako to spravím? Prečo to chcem? Je to jednoduchý proces s pravidlami pre zúčastnených. Ešte by som chcel pripomenúť a zároveň pozvať rodičov a hráčov na ďalšiu prednášku so športovým psychológom Adamom Truhlářom na tému: „Pohľad do mysle mladého tenistu – Ako pomôcť dieťaťu mať čistú hlavu“,  ktorá sa uskutoční 22.8 o 17tej hodine v areáli bratislavskej Slávie STU.“

Zdroj: ts – Igor Uher